BLOG: ĎAKUJEME PEP, 3. Časť : Abrahám Goméz , Fontás a Gai Assullin

Pep Guardiola so svojimi zverencami (totalbarca.com)

Všetci sme nesmierne vďační Pepovi Guardiolovi, mužovi, ktorý v klube toľko zmenil a dosiahol. No je tu skupina ľudí, ktorí môžu byť ešte o čosi vďačnejší ako ostatní. Skupina ľudí, ktorých kariéra dostala nový impulz, keď ich Pep nechal debutovať vo vysnenom A-tíme. Počas 4 sezón, kedy bol Josep Guardiola trénerom nášho milovaného klubu, dal šancu celkom 22 hráčom z béčka a splnil im tak sen, hrať za prvý tím FC Barcelona. 5 z týchto hráčov zažilo svoj debut pod Pepom aj v Barce B. 22 hráčov počas 4 sezón je vcelku veľké číslo, ktoré vyjadruje mnoho zmenených životov. V tejto sérii by sme sa pozreli na všetkých tých, ktorým sa tejto pocty dostalo a Pep im darovaním šance debutovať za Áčko ovplyvnil kariéry i životy.

Po odkrytí príbehov Xaviho Torresa, Muniesu a Botíu, prichádzajú narad Abrahám, ktorý po odchode z Barcy pocítil viackrát chuť zostupu, Fontás,  ktorý dostal ponuku podpísať zmluvu snáď od každého, klub nevynímajúc a Gai Assullin, megatalent, ktorý však nikdy naplno nezažiaril.

ŠIESTY

Abrahám Gonzéles Casanova

Narodený : 16.7.1985

Debut : 30.5.2009

Súper : Deportivo La Coruňa (vonku)

Výsledok : 1:1

Súťaž : La Liga

Rodák z Barcelony, Abrahám , začínal s futbalom vo Ferran Martorell, predtým ako v roku 2002 ako 17-ročný začal chodiť do futbalovej školy FC Terassa. Tam debutoval v druhej lige v sezóne 04/05. Aj keď tím v tejto sezóne zostúpil, Abrahám chcel ostať, no vtedy sa ozval Pep Guardiola.

Keď Guardiola prišiel ku kormidlu Barcy B, rezervný tím bol v kríze, potácajúc sa v pekle, predstavujúcom 4. Ligu. Bol to tím bez duše, budúcnosti, bez konkrétnych a merateľných cieľov, nestabilný tím pre zamestnancov klubu, ktorí sa zaujímali hlavne o úspech prvého mužstva. Čistá krátkozrakosť. Poslaním Guardiolu a jeho asistentov bolo zmeniť túto situáciu k lepšiemu a preto vymysleli plán nie pre jednu sezónu, ale pre širokú budúcnosť. V tomto pláne boli hráči rozdelení do 2 skupín : perly a opory mužstva.

Abrahám mal byť podobne ako Xavi Torres, oporou mužstva. Hráči predstavujúci opory mužstva boli trochu starší, medzi 21-26 rokmi, skúsený, pokojný, bez výstredností , strategicky zasadený do tímu tak, aby zaručovali konkurenciu a rytmus tímu bez toho, aby brzdili vo vývoji mladších spoluhráčov. Títo hráči mali v Barce B zotrvať 2 sezóny ako starší harcovníci, aby bol prechod pre hráčov z Juvenilu jednoduchší. Ich úlohou bolo žiariť v rezerve blaugranas, byť ťahúňmi mužstva, aby dosiahli požadovanú profesionálnu kvalitu a mohli odísť do kvalitných klubov. Inými slovami, títo hráči vedeli, že neprišli preto, aby jedného dňa hrali za A mužstvo FC Barcelona.

Podľa plánu, Abrahám pôsobil v Barce B 2 sezóny, nastúpil do 67 zápasov, 38 pod Guardiolom a 29 pod Luisom Enriquem. Boli to dve sezóny, ktoré ho navždy poznačili. Hraním v jednom z najlepších klubov, ako sám Abrahám potvrdil, sa veľa naučil. Počas jeho druhej a poslednej sezóny v Barce B, mu Pep Guardiola doprial akú takú skúsenosť s prvým tímom, keď ho nechal debutovať  v La Lige na konci sezóny v zápase s La Coruňou, ktorý skončil remízou 1:1. Toto však nebola Abrahámova prvá skúsenosť z Áčkom, pretože Pep Guardiola si ho zobral na predsezónnu prípravu na ročník 08/09 do Škótska. Abrahám bol taktiež vidieť pri pohárovom víťazstve 1:0 nad Benidormom. Toto boli dni, v ktorých získal dôveru a skúsenosti.

Po uplynutí dvoch sezón nastal čas, aby Abrahám Barcu B opustil. Jeho ďalším pôsobiskom sa stal druholigový Cádiz, v ktorom počas jednej sezóny odohral 32 zápasov. Na konci sezóny ho Andalúzania prepustili a Abrahám sa vrátil späť do Barcelony, kde hral za Gimnástic de Tarragona. Tu však moc nezapôsobil a odohral iba 4 zápasy, preto nasledujúcu sezónu 2010/2011 strávil na hosťovaní  v Ponferradine, kde odohral 17 stretnutí  v Segunde B a tím na konci sezóny zostúpil. V sezóne 2011/2012 angažovalo muža narodeného v Barcelone, ktorý má krásne spomienky na culés, mužstvo Alcorcón.

Aj keď Abrahám odišiel z Barcy už pred tromi rokmi, nie je nič nezvyčajné vidieť ho v hľadisku Miniestadi sledovať svoj starý tím, alebo ho stretnúť v meste s priateľmi ktorých si tam našiel – Oierom a Fontásom. Aj keď v jeho kariére ešte nehral Primera División, obdobie, ktoré strávil v Barce a čas, strávený s Pepom Guardiolom mali na Abraháma značný vplyv. Nikdy sa nevzdal myšlienky, že si jedného dňa prestížnu La Ligu zahrá.

SIEDMY

Andreu Fontás Prat

Narodený : 14.11.1989

Debut : 31.8.2009

Súper : Sporting Gijón

Výsledok : 3:0

Súťaž : La Liga

Andreu sa narodil v Banyoles, kde v rannom veku jeho prvé futbalové kroky prišli v Banyoles CD od 6 do 16-tich rokov. Ako náhle zazvoní v škole Baldri Reixac Banyoles zvonček, Andreu zoberie loptu a žongluje . Netrvá ani minútu a okolo 11 ročného chlapca sa vytvorí kruh tvorený z jeho spolužiakov, pre ktorých nebolo nič zvláštne, že Andreu nepustil loptu na zem, dokiaľ znova nezazvonilo. Zvláštne bolo, že si ho nikto nevšimol na Pla de l’Estany, kde hrávalo CD Banyoles domáce zápasy až do jeho 16-tich rokov, kedy ho k sebe pretiahla Girona.

Potom, čo ho jeho nový tréner Ricardo Rodríguez, dnes športový riaditeľ Málagy, videl iba v 2 zápasoch sa vyjadril : „Fontás , raz sa tým budeš živiť“. Bol to sen, ktorý sa zakrátko začal plniť, keď bol Andreu vybraný do katalánskeho mládežníckeho národného tímu.  A tu upútal pozornosť klubov ako Atlético, Real Madrid, Osasuna, Valencia, Levante, Zaragoza, Mallorca, Deportivo La Coruňa, Espanyol a Liverpool. Avšak bol tu jeden problém. Potom, čo dlhé roky počas zápasov sedával  so svojím otcom na tribúne FC Barcelona, stal sa Andreu skutočným culé. Toto bol klub za ktorý chcel hrať. Keď sa spýtali, či by podpísal s Barcou zmluvu, odpovedal : „ Platil by som za to, aby som mohol hrať za Barcu“. Lenže Barcelona na zozname záujemcov chýbala. A tak s niekoľkými svojimi kamarátmi začal Fontás študovať na Univerzite v Barcelone a čoskoro na to si ho klub začal všímať.

V roku 2007, vo veku 18 rokov, sa Adreu konečne stal súčasťou katalánskeho giganta, keď začal hrať za Juvenil, trénovaný Alexom Garcíou. Alex podobne ako Ricardo Rodríguez videl Fontásov potenciál a tak nič nebránilo tomu, aby Andreu konečne nastúpil do zápasu. Ešte prekvapivejšie však bolo, že mu Alex García zveril kapitánsku pásku, ignorujúc pritom hráčov, ktorý pôsobili v Cantere mnoho rokov. Osobnosť, ktorú na ihrisku Fontás ukázal mu taktiež pomohla v pokračovaní štúdia Telesnej výchovy.

Hoci v Juvenile hral často predstopéra pred 3-člennou obranou, Guardiola z neho spravil stopéra. Toto bola v Barce zaužívané z čias, keď Johan Cruyff upravil rozostavenie kvôli Ronaldovi Koemanovi. Aj keď Fontás prišiel do Barcy B neskoro, až v sezóne 2008/2009, stal sa rýchlo pilierom obrany a počas troch sezón si pripísal 72 štartov za barcelonskú rezervu.

Potom čo zapôsobil v B tíme, dostal Fontás od Guardiolu pozvánku do A tímu v príprave na sezónu 2009/2010. Jeho debut prišiel krátko na to v zápase La ligy proti Sportingu Gijón, ktorý blaugranas vyhrali 3:0. Potom čo odohral v tejto sezóne za prvé mužstvo ešte jeden zápas, bol doň presunutý natrvalo v marci roku 2011 potom, ako Éricovi Abidalovi diagnostikovali nádor pečene. Fontás odohral do konca sezóny 8 zápasov prevažne ako ľavý bek. V tejto sezóne, v pohárovom zápase proti Osasune utrpel Andreu škaredé zranenie, keď si  poškodil krížny väz v kolene a to ho odpísalo na niekoľko mesiacov liečby, no pre sezónu 12/13 by mal byť pripravený znova sa biť o svoje miesto na výslní.

Hoci bol do prvého mužstva povýšený pred viac ako rokom, nikdy si pod Guardiolom priveľmi nezahral. Objavuje sa diskusia o tom, či bol Andreu skutočne pripravený, keď obranu trápili zranenia no Pep ho akosi prehliadal. Andreu mu to však nevyčítal, ani nič podobné, ale ďakujme Josepovi Guardiolovi, ktorý prejavil dôveru a podporoval chlapca z Banyoles.

ÔSMY

Gai Yigaal Assullin

Narodený :  9.4.1991

Debut : 28.10.2009

Súper : Cultural Leonesa

Výsledok : 0:2 (vonku)

Súťaž : Copa del Rey

Gai Assullin sa narodil v Nahariyi, kde začal chodiť do futbalovej školy Hapoel Haifain v roku 1999 keď mal 8 rokov. Ako 12-ročný sa sťahoval do Beitar Turbuk, kde jeho tréner Shlomo Scharf začal jeho rodičov presviedčať, že by mal skúsiť šťastie v Barcelone, keďže spravil dojem na skautov katalánskeho giganta.A tak ako 13 ročný začal Izraelčan hrávať spolu s kúzelnou generáciou  ’91.

Jeho prvým trénerom v Barce bol Fran Sanchéz, ktorý bol chlapcom ohromený a prirovnával ho k Messimu. Porovnávanie neutíchalo. Ako Gai nastúpil do mládežníckej akadémie Barcelony, začalo sa po celom svete rozprávať o zázračnom chlapcovi. Čoskoro stáli v rade ako na mäso najlepšie anglické kluby, aby získali tento talent, no chlapec sa rozhodol ostať v Barce a v Izraeli začali ľudia snívať o hviezdnom Izraelskom futbalistovi. Behom troch rokov sa Gai predral cez mládežnícke tímy a v sezóne 2007/2008 debutoval pod Pepom Guardiolo v Barce B, keď mal iba 16 rokov. Predpokladala sa mu veľká budúcnosť a hovorilo sa o ňom ako o najlepšom hráčovi ktorý prešiel La Masiou od čias Lionela Messiho.

Gai čoskoro debutoval v Izraelskom národnom tíme a vo veku 16 rokov sa stal najmladším hráčom histórie ktorému sa niečo také podarilo, pričom stále hral v Barce B 4 ligu. Jeho budúcnosť nemohla vyzerať svetlejšie.

Hoci sa Gai nesťažoval na život v Barce, na jeho pleciach bola ťarcha iných problémov. Problémy v jeho rodnom Izraeli ho nútili mať strach o svojich rodičov a dalo sa pochopiť, že nebolo preňho najjednoduchšie sústrediť sa na futbal.  Preto si urobili jeho spoluhráči a tréneri  čas, aby pochopili čo sa deje a  chlapcovi pomohli, aby sa mohol aspoň počas 90 minút na ihrisku sústrediť výhradne na futbal.

Väčšie problémy však nastali, keď Assullin dovŕšil vek 18-tich rokov a bol povinný nastúpiť do izraelskej armády do povinnej vojenskej služby. Cestovanie domov, počas toho ako sa snažil odkrútiť si povinné 2 roky vojenčiny, mali za následok, že Gai chýbal v predsezónnej príprave 2008/2009. To sa zakrátko prejavilo negatívne na jeho kariére, keď sa následkom  nedostatočnej prípravy zranil a vynechal takmer celú sezónu.

Guardiola mladíkovi dôveroval, podporoval ho počas svojho pôsobenia v B-tíme, vkladal doňho veľké nádeje a tak ho v predsezónnej príprave 2009/2010 pozval po doliečení zranenia  ku A mužstvu. Za nedlho mu doprial aj  vysnívaný debut v pohárovom stretnutí proti Cultural Leonese. Blaugranas zvíťazili 2:0. To bol jediný mladíkov zápas v drese prvého tímu, po ktorom sa pripojil späť k rezerve, kde sa snažil nájsť stratenú formu a ďalej rozvíjať hráča, ktorý sa pred zranením zdal nezastaviteľný, no ktorý uviazol na mŕtvom bode. Keď mu v roku 2010 skončila zmluva, klub sa rozhodol mu ju nepredĺžiť.

Po skončení zmluvy v Barce trénoval Gai nejaký čas sám, na vlastnú päsť a zároveň si hľadal nové pôsobisko. Nakoniec sa dostal do hľadáčika Manchestru City. Nasledujúce mesiace sa Assullin iba prizeral ako sa Citizens pokúšajú dohodnúť s Barcou na odstupnom, keďže blaugranas mali podľa zákona nárok na odstupné za chlapcov rozvoj v La Massii. No podpis zmluvy s Manchestrom City brzdil ďalší faktor a to opakujúce sa Gaiove zranenia, ktoré mu nedovolili prejsť zdravotnou prehliadkou.  Mimo toho bol však Gai nejaký čas vídaný, ako trénuje s tímom akadémie Manchestru City. Assullin nakoniec podpísal so Citizens zmluvu 13.9.2010.

Gaiove problémy s kondíciou a zraneniami však pokračovali a tak hráč v novembri 2011 odchádza na hosťovanie do Barnsley, aby hral League Championship. Hosťovanie sa však nekonalo, pretože obavy z jeho kondície a zranení zabránili dohode medzi klubmi. Gai bol už príliš straý aby hral za mládežnícky tím a hranie v rezerve spomalilo jeho vývoj ešte viac. Vo februári 2012 teda odišiel na hosťovanie do Brighton & Hove Albion, hrajúcich druhú anglickú ligu. Do konca sezóny 2011/2012 nastúpil do 7 zápasov.

Guardiola nemôže byť obviňovaný z Gai Assullinovho zlyhania v Barce za to, že tréner od začiatku Izraelčanovi dôveroval, nechal ho debutovať ako v B tak aj v A-tíme. Nakoniec však nedostatočná predsezónna príprava a zranenia boli strasťami, zabrzdiacimi vo vývoji hráča, ktorý mal byť  “novým“ Messim v tom, aby sa stal futbalovou megastar.

Nabudúce si odokryjeme príbehy Soriana, Jonathana dos Santosa a Bartru.