BLOG: ĎAKUJEME PEP, 4. Časť : Soriano , Jonathan a Bartra

FC Barcelona (google)

Všetci sme nesmierne vďační Pepovi Guardiolovi, mužovi, ktorý v klube toľko zmenil a dosiahol. No je tu skupina ľudí, ktorí môžu byť ešte o čosi vďačnejší ako ostatní. Skupina ľudí, ktorých kariéra dostala nový impulz, keď ich Pep nechal debutovať vo vysnenom A-tíme. Počas 4 sezón, kedy bol Josep Guardiola trénerom nášho milovaného klubu, dal šancu celkom 22 hráčom z béčka a splnil im tak sen, hrať za prvý tím FC Barcelona. 5 z týchto hráčov zažilo svoj debut pod Pepom aj v Barce B. 22 hráčov počas 4 sezón je vcelku veľké číslo, ktoré vyjadruje mnoho zmenených životov. V tejto sérii by sme sa pozreli na všetkých tých, ktorým sa tejto pocty dostalo a Pep im darovaním šance debutovať za Áčko ovplyvnil kariéry i životy.

Po odkrytí príbehov Assullina, Fontása a Abraháma prišiel čas pozrieť sa na ďalších z partie – Jonathana Soriana, ktorý bol pred príchodom do Barcy pripravený vzdať sa futbalu, Jonathana dos Santosa, ktorý bol vždy v tieni svojho brata a spoluhráčov, no stále je tu a tvrdo trénuje a na Marc Bartru, ktorý je v klube od svojich 11 rokov a ktorý by mohol byť odpoveďou na Titove patálie v obrane.

DEVIATY:

JONATHAN SORIANO

Narodený: 24.9.1985

Debut: 8.10.2009

Súper: Cultural Leonesa

Výsledok: 2:0 (doma)

Súťaž: Copa del Rey

Jonathan Soriano sa narodil v El Pont de Vilomara, 24. septembra 1985. Kedy, kde a ako začal hrávať futbal je neznáme, až v 15 rokoch si našiel cestu do RCD Espanyol Barcelona. Čo je známe o štarte jeho kariéry je fakt, že všade kam prišiel zanechal obrovský dojem a mohol si vyberať z ponúk z Anglicka, Nemecka či Talianska. Mnohé dvere boli pre barcelonského chlapca otvorené, no on odmietol. Jonathan sa rozhodol ostať v Espanyole, kde jeho strelecký inštinkt stále rástol a tak v roku 2001 ako 16-ročný, odkrútil si svoj profesionálny debut za B-tím. O sezónu neskôr, v decembri 2002, stále iba 17-ročný Soriano nastúpil prvýkrát v drese prvého tímu RCD Espanyol vo víťaznom ligovom zápase proti Rayu Vallecano (3:1). Pokračoval ako hráč B-tímu až do sezóny 2005/2006 kedy bol povýšený do áčka., v ktorom si však príliš nezahral a postupne bol poslaný na hosťovanie do Almeríe (2006), Poli Ejido (2007) a Albacete (2009). Nakoniec sa vrátil do Espanyolu, odohral zaň 24 zápasov a pridal 2 góly.

Espanyol a Jonathan nenašli spoločnú reč a tak sa útočník ocitol v nezávidenia hodnej situácii, podporovaný iba rodinou a bez akýchkoľvek ponúk. Bez možnosti dožadovania sa svojho platu za čas strávený v A-tíme, Soriano bol z Espanyolu vyhodený. K tomuto dňu, stále sklamaný tým, ako sa k nemu klub zachoval povedal: „Cítil som, že sa ku mne nezachovali pekne, no vidím, že som nebol sám. Nedávno som videl, že sa podobným spôsobom zachovali aj ku Davidovi Garcíovi, Corovi a Chicovi. Nebol som jediný“

Všetko vyzeralo zle a nasvedčovalo tomu, že katalánsky chlapec sa vykašle na futbal. Predtým, než by sa niečo podobné stalo, prejavil záujem tím Barcy B a Soriano dvakrát nerozmýšľal. Síce to preňho znamenal skok o stupienok nižšie, do Segundy B, no Soriano to bral ako jeden malý krok vzad, aby následne mohol urobiť dva veľké vpred. Prestup mal na Soriana veľký vplyv: „Prišiel som trénovať, baviť sa, prežívať svoje povolanie, vrátiť sa späť do sveta futbalu. Znova sa usmievam a chcem strielať góly aby som získal späť sebadôveru. Barca zachránila moju kariéru.“

V Barce B Soriano ožil, znova sa bavil futbalom a na ihrisku to bolo vidieť. Vo svojej prvej sezóne 2009/2010 pomohol tímu k postupu do Segundy División 22 gólmi. V ďalšom období priviedol svoju hru na nový, vyšší level, keď sa stal kráľom strelcov Segundy v ročníku 2010/2011 s 32 gólmi a prispel tak ku konečnému 3. miestu svojho tímu. Soriano vysvetlil tajomstvo úspechu takto: „Keď prídete do šatne, nie je tam žiadna hviezda a medzi hráčmi nie je žiadny rozdiel. Všetci sme súčasťou tímu a ak niekto príde z juniorských tímov, považujeme ho za rovnocenného. Na ihrisku hráme ako jeden hráč.“

S príchodom do klubu v roku 2009, nikto nepočítal s tým, že Soriano bude niečo viac než opora B-tímu. Jonathan však spravil veľký dojem a to aj na Pepa Guardiolu, ktorý ho za výkony odmenil pozvánkou na predsezónnu prípravu s prvým tímom a dňa 28.10.2009 mu v zápase Copa del Rey proti Cultural Leonesa dovolil užiť si debut s barcelonským áčkom. Jonathan videl v tréningoch s prvým tímom obrovskú odmenu a šancu tráviť čas po boku najlepších útočníkov sveta – Messiho a Villu, no nikdy sa nevidel ako pevná súčasť áčka, ale jeho debut a zapojenie od Guardiolu k tréningom A-tímu vzbudili záujem trhu o chlapca, ktorý ešte nedávno chcel zavesiť kopačky na klinec.

V januári 2012, po 3 sezónach strávených v Barcelone, prestúpil Jonathan Soriano do rakúskeho celku FC Red Bull Salzburg. V tejto sezóne sa stal nechválne známy vďaka videu z youtube z jeho nepremeneným pokutovým kopom. Avšak pravdou je, že Soriano sa stal pre Salzburg veľmi platnou a kvalitnou posilou, keď dokázal v novej sezóne streliť 6 gólov v 7 zápasoch a jeho obľúbenosť u fanúšikov neustále narastá.

DESIATY:

JONATHAN DOS SANTOS

Narodený: 26.4.1990

Debut: 28.10.2009

Súper: Cultural Leonesa

Výsledok: 2:0 (doma)

Súťaž: Copa del Rey

Narodený 26.4.1990 v Mexico City, Jonathan dos Santos je synom Zizinha a mladší brat Giovaniho dos Santosa (RCD Mallorca). Scouti objavili Jonathana a jeho brata na turnaji U12 v roku 2002 vo francúzskej metropole Paríži. Barca sa pôvodne zaujímala iba o 12-ročného Giovaniho, no rodina rozhodla, že bez mladšieho Jonathana do sveta nepôjde. A tak sa dvaja mexickí bratia sťahovali do La Masíe.

Vplyvom mládežníckeho systému, Giovani v Barce herne explodoval a všetkých ohúril, kým Jonathan usilovne trénoval s chlapcami v jeho veku. Avšak bol to malý Jonathan kto ako prvý nakukol do sveta televízie a reklamy, a bolo to pre spoločnosť Nike. Po žonglovaní s loptou na balkóne, kričí 11-ročný chlapec do kamery: „Pamätajte si moje meno! Jonathan dos Santos!“.

Jonathana môžte zazrieť v čase 0:42

Mnoho talentovaných hráčov La Masíe preskočilo počas sezóny aj dve mužstvá, no Jonathan stále hral so svojimi rovesníkmi a nikdy nebolo okolo neho príliš veľa hluku. Mnohí vedeli kto je Giovani, no Jonathan bol iná kapitola medzi trénermi v akadémii. Vždy tvoriaci, organizujúci, zaručujúci pohyblivosť, ktorá pomáhala vrstovníkom. Jonathan bol pokojný hráč, no vždy potrebný tvorca hry, typ hráča, akého chce mať vo svojom mužstve takmer každý tréner.

Tak rýchlo ako vyletel do prvého tímu, odišiel Giovani aj do Tottenhamu potom, čo od klubu žiadal príliš veľa. Jonathan naďalej tvrdo pracoval v mládežníckych tímoch, no správanie jeho brata naňho vrhalo tieň, že Jonathan bude po debute v áčku rovnako náročný ako jeho brat. No Jonathan je iný a to možno aj preto, že ho nikdy neoznačovali ako “zázračné“ dieťa. Nie, Jonathan využil čas a po odchode jeho brata do Anglicka postúpil do Barcy B pre sezónu 2009/2010.

Počas svojej prvej sezóny v rezerve pod Luisom Enriquem naskočil Jonathan do 19 zápasov a strelil 1 gól. Onedlho na to 28.10.2009 ho povolal Josep Guardiola a on si odbil svoj áčkový debut v Copa del Rey proti Cultural Leonesa. V tej istej sezóne zažil debut aj v Lige Majstrov a La lige a sezónu zakončil 6 zápasmi v prvom tíme. Aj keď nasledujúcu sezónu stále pokračoval ako hráč rezervy, stal sa dôležitým článkom zostavy Luisa Enriqueho a dostal ďalších 5 šancí hrať za prvý tím. V sezóne 2011/2012 odohral Jonathan v drese Barcy B 30 zápasov, v ktorých strelil 3 góly a ku ktorým pridal 8 štartov za áčko. To bola ale taktiež sezóna, kedy vedenie rozhodlo, že Jonathan bude povýšený do prvého tímu nastálo od sezóny 2012/2013.

Aj keď to bude mať nesmierne ťažké v najlepšej zálohe na svete, nie je pochýb o tom, že mladší z dos Santosov má neuveriteľný talent. Popri konkurencii v zálohe Barcelony vyzerá nereálne, že by sa Jonathan prebil do zostavy a zotrval v Barce, no on naďalej v úzadí tvrdo pracuje a po tichu získava dôveru, aby postupom času naplnil svoje ciele, presne tak ako to robil po celý čas v akadémii.

JEDENÁSTY:

MARC BARTRA

Narodený: 15.1.1991

Debut: 14.2.2010

Súper: Atlético Madrid

Výsledok: 1:2 (vonku)

Súťaž: La liga

Bartra sa narodil v malom mestečku Baix Penedés, ktoré má iba okolo 800 obyvateľov a v ktorom taktiež tento barcelonský stopér vyrástol. Narodení 15.1.1991, spolu s jeho dvojčaťom Ericom, začali obaja bratia vo veku 10 rokov hrávať za RCD Espanyol len rok predtým ako odišli do FC Barcelona. Obaja boli fanúšikovia Blaugranas a tak neváhali využiť príležitosť pre svoj futbalový rast v La Masíi. Tam sa chlapci stali súčasťou výnimočnej generácie ‘91. Už vtedy Marc hrával ako stopér. Počas jeho prvej sezóny v akadémii začal hrávať za Alevín A vedený Sergio Loberom, ktorý na Marca spomína ako na „veľmi technického stopéra s výborným citom pre loptu, no najviac mi udrela do očí jeho enormná rýchlosť aj napriek jeho výške.“ Po 2 rokoch jeho brat Eric pre pretrvávajúce zdravotné ťažkosti povesil kopačky na klinec, no Marc ďalej rástol a predieral sa kategóriami až do prvého tímu.

V sezóne 2008/2009 sa Marc stal kľúčovým hráčom Juvenilu A trénera Javiera García Pimientu a aj keď nasledujúcu sezónu bol vedený stále ako hráč Juvenilu, strávil väčšinu sezóny s Barcou B, za ktorú odohral 30 zápasov na Mini Estadi pod Luisom Enriquem. V drese Barcy B predvádzal skvelé výkony a v zápase na Mini Estadi proti Orihuele strelil dokonca po rohu gól. Počas tej istej sezóny zažil Marc deň, na ktorý bude dlho spomínať. Na Valentína 2010, iba mesiac po tom čo oslávil 19 narodeniny , odbil si pod vedením Pepa Guardiolu svoj debut v A-tíme. Debut prišiel v zápase proti Atléticu Madrid hranom na štadióne Vicente Calderóna a Barca prehrala 2:1. Zaujímavosťou z tohto zápasu je, že kvôli maródke v obrane naskočil na pozícii pravého beka šikovný krídelník Jeffrén. Aj napriek prehre si Marc tento deň stále pamätá ako jeden z najkrajších, pretože sa mu ním splniť chlapčenský sen.

V nasledujúcej sezóne 2010/2011 bol Marc povýšený do Barcy B Luisa Enriqueho a s tímom postúpil do Segunda División. To znamenalo ťažších súperov a preto Marc so spoluhráčmi trávli viac času v posilňovni , aby mohli súťažiť so silnejšími, staršími a skúsenejšími súpermi. Tím plný mladíkov týždeň čo týždeň vybiehal cez víkend na ihrisko proti starším a skúsenejším hráčom, no Marc a jeho spoluhráči všetkým vytreli zrak a nakoniec skončili na fantastickom 3. mieste. Marc pokračoval ešte jednu sezónu ako hráč Barcy B, pričom pokračoval vo výborných výkonoch ako v drese Blaugranas tak aj reprezentácie Španielska U21.

Pod Guardiolom odohral Bartra celkom 8 oficiálnych zápasov, rovnako ako niektoré prípravné zápasy. Pred svojím odchodom Pep rozhodol, že chlapec z Sant Juame dels Domenys bude povýšený do prvého tímu FC Barcelona. Je zrejmé, že Pep rovnako ako pre mnoho iných znamenal pre Marca veľa. Daroval mu šancu debutovať, dával mu podporu a dôveru, ktorú chlapec so sľubnou budúcnosťou potreboval. A aj počas tohtoročnej prípravy svojimi výkonmi ukazoval, že Pep vedel prečo doňho vkladá nádej.

S Titom Marc naďalej cíti dôveru, ktorú dostával ako už bolo spomenuté v prípravných zápasoch, v ktorých sa mu podarilo umlčať hlasy, ktoré volali po kúpe nového stopéra. Bartra však ukázal, že je to veľmi pravdepodobne zbytočné.

Tak ako vždy ostaňte naladení na ďalšie pokračovanie tejto série. V 5. časti sa pozrieme na príbeh Oriola Romeua, Nolita a Sergiho Goméza.