BLOG: FC BARCELONA - Zosobnenie Katalánska

Som i serem (forcabarca)

Keď niekto hovorí o FC Barcelona, mnoho ľudí si automaticky vybaví aj hrdé a veľké Katalánsko, ktorého je Barca pýchou. To všetko pre výnimočný vzťah medzi klubom a regiónom v ktorom sa nachádza. Regiónom, no možno onedlho samostatným štátom ...

Ak ste sledovali nedávne udalosti v Katalánsku, určite viete o politickej klíme, ktorá vládne v domovskom regióne FC Barcelona. Ak to tak nie je, zhrnieme si zopár poznatkov a udalostí. 11.9 si ľudia pamätajú ako útok na americké Dvojičky, no v Katalánsku tento deň znamená Národný deň Katalánska, kedy 1,5 milióna ľudí vyšlo do ulíc, zobrazujúc La Senyeru, Katalánsku vlajku v žlto-červených farbách, požadujúc katalánsku nezávislosť od Španielska. Len o niekoľko dní neskôr, po neúspešnom stretnutí s predsedom vlády Španielska, prezident Generalitat of Catalunya, Artur Mas, zvolal parlament, aby vyhlásil očakávané voľby. A tak 25.11.2012 budú Katalánci chcieť, aby ich bolo počuť ešte viac, pretože si budú voliť nového prezidenta a zástupcov. Tento krát sa zdá, že politici ľudí vypočujú a je takmer isté, že nová vláda bude volať po referende, čo bude šanca ľudí volať po nezávislosti.

Katalánsko zažíva rozhodujúce chvíle, ktoré by mohli znamenať zvrat v jeho histórii. Po rokoch pod nadvládou španielskeho kráľovstva je Katalánsko ochotné postaviť vlastný štát a od inšitúcií, kultúry až po osobnosti je to čoraz živšie ako kedy predtým bolo. Katalánci sa nechcú oddeliť od Španielska len pre jeho dobro. Katalánci ako ľudia tak aj predstavitelia vlády si však uvedomili, že ich potreby ako spoločnosti sú odlišné a nie sú chránené španielskym štátom. Chápu, že by to bolo lepšie, a to nielen z ekonomických dôvodov, ale aj dôvodov kultúrnych a spoločenských. Sú proste inou krajinou a nie je to ich vina. Je to ich cesta, cesta, ktorá bola formovaná históriou.

Tento článok nie je určený k obrane práv Kataláncov rozhodovať o svojom osude, ale o tom ilustrovať ako Barca zapadá do možnej novej reality, aby bolo pochopené aký význam má Barca pre Kataláncov ako národná inštitúcia. Rovnako s ohľadom na širšie otázky, zahŕňajúce kultúrne, sociálne a politické zmeny, je tu viac transcendentálnych otázok ako len obáv o to, či sa bude El Clásico konať každý rok.

Existuje iba niekoľko inštitúcií na celom svete, ktoré dokážu reprezentovať celú krajinu tak, ako FC Barcelona. Keď ľudia premýšľajú o Barce, automaticky im na um príde aj Katalánsko. Barca v mnohých ohľadoch reprezentuje Katalánsko a približuje ho ľuďom, hlavne cudzincom, ktorí vedia veľa o klube, no veľmi málo o regióne. Barca neodlúčiteľne patrí ku Katalánsku a tvár krajiny sa odráža a je vnímaná prostredníctvom klubu, vďaka jeho globálnemu dosahu.

V začiatkoch klubu hrala Barca kľúčovú úlohu v pomoci katalánskej spoločnosti prežiť kruté roky pod nadvládou diktatúry generála Franca. Počas tohto takmer 40-ročného obdobia bolo Kataláncom zakázané hovoriť ich národným jazykom, boli zakázané akékoľvek prejavy katalánskej kultúry, pričom ich história tak bola rovnako zmenená. V Katalánsku existujú generácie ľudí, ktoré by vám o tom dokázali rozprávať hodiny, možno aj dni, ale napísať by to nedokázali, keďže počas diktatúry Franca sa to v škole neučili. Napriek všetkým obmedzeniam sa však ľudia stretávali pri určitých príležitostiach. A jednou z týchto príležitostí boli návštevy štadióna FC Barcelona, najskôr legendárneho Les Corts, neskôr a dodnes, gigantického Camp Nou, kde mohli bez strachu vyjadriť svoje pocity. Štadión sa stal miestom kde ľudia mohli byť samým sebou, kde mohli vyjadriť svoju katalánsku identitu bez strachu, aj keď to bolo len 90 minút raz za týždeň alebo dva. V týchto dňoch sa štadión stal miestom žiadania o nezávislosť. A táto žiadosť vydržala až dodnes ako ste si mohli všimnúť pri oboch zápasoch na Camp Nou po veľkej demonštrácii v septembri. Názornou ukážkou je zápas so Spartakom Moskva.

Na týchto štadiónoch sa mohlo hovoriť katalánsky, síce opatrne ale neustále, a ľudia mohli vyjadriť ich pocity týkajúce sa Španielska. Jedným z príkladov je vypískanie španielskej hymny v roku 1925, kedy mal diktátor Prima de Rivera pod palcom celú krajinu. Barcu to nakoniec stálo zatvorenie Les Corts na 6 mesiacov a mnoho inštitucionálnych problémov. Pre mnohých sa stalo podporovanie Barcy zároveň podporovaním Katalánska, aj keď pod maskou futbalu. O niekoľko rokov neskôr, s Francom nasťahovaným v Madride, utrpela Barca bombové útoky, atentát na prezidenta Sunyola a mnoho ďalších udalostí, ako napríklad v roku 1943, keď bolo hráčom Barcy vyhrožované priamo od generála Franca, aby nechali Madrid vyhrať. Ale cez toto všetko Barca reprezentovala často symbolicky, no už len samotnou existenciou ochotu a možnosť pre katalánskych ľudí povedať, že sú stále tu.

Nakoniec po Francovej smrti a obnove správnych orgánov Katalánska, začali sem prichádzať ľudia z ostatných častí Španielska a priemyselná činnosť začala kvitnúť. Mnohí iní prišli, aby sa Katalánsko stalo ich domovom. Boli to ľudia z Južnej Ameriky, Ázie, Európy a rovnako ako sa Katalánsko rozrastalo a prosperovalo, začala sa aj Barca obohacovať a rozrastať o fanúšikov z celého sveta. Úspech bol kľúčovým faktorom pre atraktívnosť klubu i regiónu pre ľudí a ľudia, ktorí sem prišli a pochopili princípy a kultúru Katalánska a Barcy, už neodišli.

Katalánsko privítalo ľuí z celého Španielska i sveta a Barca konala takmer rovnako. Zatiaľ čo ich miestny silný kultúrny základ podporoval, oceňoval tiež rozmanitosť. Barca do svojich radov získala hráčov z rôznych zemí celého sveta, no neustále si udržiavala svoju unikátnu identitu, zrodenú zmiešaním holandského vplyvu a modelu La Masíe. Katalánsko príjimalo ľudí po stáročia, integrovalo ich a ťažilo z ich zázemia, no zároveň si zachovalo svoje sociálne a kultúrne črty, vracajúc sa ku koreňom svojich dedov a ich predchodcov, ktoré pochádzajú zo stáročnej histórie.

Ďalším silným prepojením medzi Barcou a Katalánskom je prijatie jedného zo symbolov Katalánska – La Senyery (Katalánskej zástavy) do znaku klubu. Ten bol za vlády Franca síce zmenený, no po jeho smrti sa všetko vrátilo na správne miesto. Barca oslavuje všetky dôležité dni v Katalánsku, na ktorých sa aj zúčastňujú predstavitelia klubu. Ide o Národný deň Katalánska (11.9), Diada de Santi Jordi (niečo podobné ako Valentín, slávi sa 23.4) a ďalších akciách. Dôležitý regionálny ymbol bude zobrazený na štadióne aj túto nedeľu počas El Clásica, kedy Camp Nou vytvorí obriu mozaiku Senyery.

A tak po nedávnych udalostiach, kedy je stále viac zrejmé, že Katalánci budú bojovať za nezávislosť a aj sa im to podarí, naskytajú sa otázky čo sa stane s Barcou ako futbalovým klubom. Budú stále clásicá ? Chceli by aj naďalej hrať La Ligu ? Ostanú naši hráči ? Všetky tieto otázky sú namieste, no odpovede nie sú ľahké. Čo vieme je, že Barca je nepopierateľným prínosom pre španielsky futbal. Klub vykazuje zisky a zarába, čo je na úžitok celému systému: televízne práva majú svoju cenu, a táto cena zahŕňa najlepších hráčov sveta hrajúcich za Barcu, La liga bez Barcy už nebude La ligou a mnohí tvrdia, že si La liga nemôže dovoliť stratiť Barcu. Z toho čo je vidieť v mládežníckom systéme Barcy môžeme bez hanby usúdiť, že Katalánsko má neuveriteľnú zásobu materiálu pre vybudovanie viac než konkurencie schopného národného tímu, podobne ako mnohé európske futbalové veľmoci. Takže toto by nemal byť problém. Veľkosť Barcy sa v týchto dňoch nemení podľa toho s ktorou krajinou, alebo ligou je klub spojený. Barca je zameraná a založená na jej fanúšikovskej základni, hodnotách klubu na modele výchovy hráčov, ktorý sa upevňoval 30 rokov v nepretržitej práci s mládežou.

Ak sa preto niekto obáva o budúcnosť vzťahu medzi Barcou a Katalánskom, nemusí mať žiadne obavy. Miesto toho by mal byť v úžase z tohto procesu sociálnej zmeny, ktorá sa dúfajme v Európe chystá. So silným Katalánskom neexistujú pre Barcu žiadne iné limity ako nebo.