BLOG: Grácies Pep!, 5. časť - Nolito

FC Barcelona (totalbarca)

Ďalší hráč, ktorého si predstavíme v tejto špeciálnej edícii, nakoľko má Barca v skupine Ligy Majstrov práve jeho terajší klub a dnes sú to presne 2 roky od jeho debutu v A-tíme, je Nolito. V krátkom čase ho budú nasledovať Sergi Goméz a Oriol Romeu. Vyrastal v nepeknej štvrti, vychovávaný starými rodičmi. Nolito sa na ceste k profesionálnemu futbalu stretol s mnohými prekážkami, no jeho zanienie pre futbal vždy dokázala zatieniť problémy a dnes si chlapec z Andalúzie plný svoj veľký sen. Toto je jeho príbeh ...

DVANÁSTY:

MANUEL AGUDO DURÁN "NOLITO"

Narodený: 15.10.1986

Debut: 3.10.2010

Súper: RCD Mallorca

Výsledok: 1:1 (doma)

Súťaž: La Liga

Nolito sa narodil 15.10.1986 v Sanlucar de Barrameda v provincii Cádiz v Andalúzii. Prezývka Nolito pochádza zo zdrobneniny jeho mena Manolito - malý Manuel. Futbal začal hrávať ako malý v miestnom klube UD Algaida de Sanlúcar. Nie je známe, čo sa stalo s Nolitovimi rodičmi, no vychovávali ho jeho starí rodičia v relatívne tvrdej štvrti. Nikdy nemal jednoduchý život a už ako 13-ročný pracoval pre miestneho mäsiara Pepe Sanchéza, pre ktorého robil hamburgery a fašírky, pričom zarábal 40€ týždenne. Po rokoch strávených v Algaide sa však Nolito ako 14-ročný rozhodol pre zmenu a pripojil sa k tímu Atlético Sanluqueňo, kde sa stretol aj s Manuelom Juradom, v neuveriteľnom tíme, ktorý nastrielal 240 gólov. Kým Jurado odišiel do Castilly Realu Madrid, Nolita si v 15-tich vyhliadla Valencia, no na otočku ho poslala späť na hosťovanie do Sanluqueňa. Pri svojom debute v prvom tíme tak očaril prezidenta klubu, že ten okamžite vyhlásil, že si je istý Nolitovou cestou až na vrchol.

Podpisom treťodivíznemu celku Écija v roku 2006, sa dokonca dostal na titulok denníka Marca s titulkom "Golito de Nolito", keď v Copa del Rey proti mocnému Realu Madrid strelil gól a zariadil tak senzačnú remízu 1:1. Po dvoch úspešných sezónach s Éjicou, zaklopala na Nolitove dvere FC Barcelona B, s ktorou podpísal v roku 2008 zmluvu. Nolito sa tak stal členom veľkej barcelonskej rodiny a podpis zmluvy bol preňho splnením sna. "Už ako malý chlapec som bol fanúšikom Barcelony, takže dnes sa môj sen stal skutočnosťou. Nikdy som nedúfal, že by som tu raz mohol hrať a preto som veľmi štastný a motivovaný. Pokúsim sa dať do toho všetko."

Nolito prišiel do Barcy B ako jeden zo skúsenejších hráčov, opora tímu Luisa Enriqueho. Avšak miesto toho prišli horšie časy. Po svojom príchode z Andalúzie mal Nolito problémy s nadváhou a stravovaním, čo je pre profesionálneho futbalistu jedna zo základných vecí a tak musel počas prvej sezóny poriadne makať, aby ukázal, že do Barcy Patrí. Keď v roku 2008 do Barcy prišiel, vážil 77 kíl, čo je na hráča merajúceho 172 cm príliš veľa. Nolito bol preto nútený dodržiavať špeciálnu diétu zameranú na väčší objem zeleniny, cestovín a rýb. Váhu mu kontrolovali každý týždeň, aby sledovali jeho pokrok. Nebol to jednoduchý proces, keďže sa Nolito musel pripôsobiť novému mestu, novému tímu, novému hernému štýlu aj novému životnému štýlu. Veci sa ešte viac zhoršili, keď Nolitovi oznámili, že muž, ktorý bol preňho otcom, jeho dedko, zomrel. No Nolito bojoval ďalej.

Počas svojej druhej sezóny v Barce sa dostal na váhu 67 kíl a začal strielať viac gólov a preto si vyslúžil prezývku "Golito". Pri oslave gólu vždy vzopel ruky k nebesiam, aby tak vzdal hold svojmu dedkovi. Stal sa dôležitým hráčom tímu Luisa Enriqueho a tak neušuel ani pozornosti Pepa Guardiolu. Vo svojej tretej sezóne v klube bol povolaný na zápas prvého tímu. 3.10.2010 debutoval v zápase s Mallorcou, keď striedal Pedra pri remíze 1:1. Nolito spravil taký dojem, že si za áčko nakoniec zahral celkom 5-krát. Prvý gól za prvé mužstvo strelil Nolito 10.11.2010 v zápase Copa del Rey proti AD Ceuta pri domácej výhre 5:1, keď otváral skóre.

Po úspechu v Barce sa začali o Nolita zaujímať európske kluby a tak preňho nastal čas rozhodnúť sa. Ostať v Barce a bojovať o miesto so superstars ako Messi či Villa, ale ísť ďalej ? Rozhodnutie to nebolo ľahké, navyše Nolito mal v tej dobe už 24 rokov. Svoje šance videl iba v odchode, no nikdy nemal pocit, že by mu Guardiola neveril. "Chcel, aby som pokračoval, no v živote musíte urobiť aj taťké rozhodnutia. A myslím, že som nič nepokazil. Veľa som o tom premýšľal, dlhé mesiace aj s mojou rodinou a priatelmi. Ak by som mal 20, možno 21, určite by som chcel ostať, ale mám už 24 a chcem hrať, sútažiť a baviť sa tým."

Aj keď Nolito natupoval v Barce B, ako jej opora, Guardiola zvažoval zaadiť chlapca trvalo do A-tímu. Avšak Nolito ako 24-ročný videl túto výzvu ako príliš veľkú. "Barca je najlepší tím na svete, ale byť tu a nehrať ....... Chápem, že to takto bude lepšie, pretože Barca má momentálne najlepších útočníkov na svete." Nolito však mal obavy, že by časom stratil dôveru, ak by ostal. "Ak nehrávate, stratíte dôveru. Byť raz na lavičke, raz na tribúne a potom raz za čas hrať 10 minút ... nechápte ma zle, hrať za Barcu je privilégium, som Blaugrana a vždy budem, ale chcem hrávať pravidelne."

A tak sa ďalšou zastávkou vo futbalovom živote andalúzskeho chlapca so srdcom Blaugrana stala Benfica Lisabon. Bolo to zrelé a inteligentné rozhodnutie, ktoré prinieslo Nolitovi väčší úspech. Vo svojej prvej sezóne v Portugalsku nastúpil do 48 zápasov a strelil v nich 15 gólov. Hoci je Nolito v Portugalsku úspešný a šťastný, nezabudol, ako sa tam dostal. "Veci idú lepšie ako som očakával, no musím ďalej tvrdo pracovať. Za to, že som v Benfice vďačím Barcelone. 6e som ako 20-ročný bacuľatý prišiel do Barcy B a trénoval ma Luis Enrique, mi veľmi pomohlo. Považujem ho za svojho futbalového otca." Nolito však nemá slová chváli iba pre Luisa Enriqueho. " Guardiola mi dal veľkú dôveru, keď mi dovoli debutovať a hrať za prvý tím FC Barcelona."

Ostante ďalej naladení, čoskoro si priblížime Oriola Romeua a Sergi Goméza.