BLOG: Grácies Pep!, 7.časť - Miňo a Montoya

Barca

V tomto vydaní sa pozrieme na príbehy dvoch hráčov. O prvom sa vravelo ako o najväčšom gólmanskom talente La Masíe od čias Valdésa, no on chcel príliš veľa a príliš skoro. Druhý strávil v klube celé svoje detstvo a musel prejsť najťažšími skúškami, aby sa dostal tam kde je dnes.

PÄTNÁSTY

RUBÉN MIŇO

Narodený: 18.1.1989

Debut: 14.8.2010

Súper: Sevilla FC

Výsledok: 3:1 (vonku)

Súťaž: SuperCopa

Rodák z Cornellá del Llobregat, narodený 18.1.1989 Rubén Miňo, naštartoval svoju kariéru v malom miestnom klube UE Cornellá ako 5-ročný. OD útleho veku vytŕčal medzi rovesníkmi a šikovný brankár, ktorý tvrdo trénoval a dobre využíval výhodu svojej výšky. Ako Miňo rástol, začal si ho všímať holandský internacionál Ruud Hesp, ktorý v rokoch 1997-2000 chránil svätyňu Miňovho obľúbeného tímu – FC Barcelona, klubu do ktorého prišiel ako 11-ročný. V roku 2004 15-ročný Miňo odišiel na hosťovanie späť do svojho materského klubu a po dvoch rokoch, v roku 2006 sa vrátil späť do La Masíe a začal hrávať na úrovni Juvenilu.

Späť v barcelonskom drese Miňo ďalej napredoval a urobil veľký skok, keď z Juvenil A preskočil do Barcy B, v tej dobe vedenej Luisom Enriquem. To sa písal rok 2008. La Masía mala od éry Víctora Valdésa tak trochu problém vychovať poriadneho brankára. Avšak keď z akadémie prišiel na scénu Rubén, mnohí verili, že z La Masíe prichádza ďalšia gólmanská bomba. Bohužiaľ jeho bleskový rast a príchod do Barcy B spôsobili Luisovi Enriquemu menšie, ale príjemné problémy, pretože rodák z Gijónu mal k dispozícii 2 veľmi talentovaných gólmanov – Miňa a Oiera.

Počas ich prvej sezóny v Barce B to vyzeralo, že Miňo bude tým, ktorý urobí väčší dojem, keď odohral 29 zápasov, zatiaľ čo Oier iba 9. Asistent trénera Joan Barbara popísal situáciu takto: „Sme veľmi spokojný, pretože v Rubénovi a Olazabalovi máme dovch výborných brankárov. Miňo je veľmi talentovaný, ale Oier je taktiež kvalitný gólman, ktorý môže kedykoľvek zabrániť gólu. Do oboch vkladáme veľkú dôveru. Obajatvrdo trénujú a je ťažké sa rozhodnúť, ktorý bude hrať.“

A Oier sa vrátil medzi tyče, viac menej už v nasledujúcej sezóne, pretože obaja brankári odohrali takmer na chlp rovnaký počet zápasov – Miňo 20 a Oier 21. Zdalo sa, že Luis Enrique sa nevie rozhodnúť, ktorý gólman je pre Guardiolov tím lepší, ale sám Guardiola mal jasno. Bol to Rubén Miňo ktorý ho najviac očaril. A 14.8.2010, počas zranenia José Pinta a v období, kedy Víctor Valdés potreboval oddych, Rubén bol vybratý ako brankárska jednotka pre prvý zápas španielskeho Superpohrára proti Sevilla FC. Miňo odohral celých 90 min, no Barca prehrala 3:1. Nebolo to však prvýkrát, kedy Rubén cestoval s prvým tímom na zápas. V sezóne2009/2010 cestoval ako tretí brankár na Majstrovstvá sveta klubov. Ak si Luis Enrique nebol istý, ktorý z gólmanov je lepší, Guardiola mal v tomto jasno.... Aspoň v daný moment.

Tým, že bol Miňo tak blízko prvému tímu zacítil šancu vytlačiť z postu brankárskej dvojky José Pinta Colorada a v budúcnosti sa videl ako náhrada Víctora Valdésa. Avšak v Barce B sa objavil tretí talentovaný gólman Jordi Masip a tak na Miňa počas sezóny prišiel rad iba v 15 zápasoch, pričom Masip naskočil do 12 a Oier do 14 zápasov.

Na jeho vlastné zdesenie, Miňo bol v bráne Barcy B využívaný stále menej a menej. Posledným klincom do rakvy bolo menovanie Oiera ako tretieho brankára A-tímu. Bolo tak zrejmé, že sa veci nevyvíjali tak ako si chlapec z Cornellá predstavoval . Aby toho nebolo málo, prišlo zranenie a to ho odstavilo na vedľajšiu koľaj na 2 a ½ mesiaca. V sezóne 2011/2012 naskočil Miňo do 10 zápasov, Masip do 11 a Oier do 23. Nešťastný Rubén Miňo sa tak rozhodol nepredĺžiť zmluvu s Blaugranas, pretože sám seba nevidel ako brankára tímu zo Segunda División, ale gólmana, ktorý by mal chytať v La Lige. A tak sa 5.7.2012 rozhodol podpísať zmluvu a prestúpiť do RCD Mallorca.

Bol to však krok, ktorí mnohí spochybňovali. Veď kto by šiel do tímu, ktorý už bez tak mal dvoch kvalitných brankárov v podobe Aouateho a Calatayuda. Avšak keď sa Aouate zranil, dostal Miňo v zápase proti Espanyolu šancu. Stalo sa tak na jeho 24. narodeniny – 18.1.2013, keď odchytal posledných 28 min. zápasu. Aj keď hral Miňo konečne ostrý zápas a nebolo na ňom vidieť žiadneho herného výpadku, ani on nedokázal zabrániť dvom gólom a prehre 3:2. S Aouateho zranením, ktorého doba liečenia sa odhaduje na 4 týždne bude mať teraz Miňo šancu pobiť sa s Calatayudom o miesto v bráne a ukázať, či naozaj je gólmanom, ktorý patrí do La Ligy.

ŠESTNÁSTY

MARTÍN MONTOYA TORRALBO

Narodený: 14.4.1991

Debut: 26.2.2011

Súper: RCD Mallorca

Výsledok: 0:3 (vonku)

Súťaž: La Liga

Ďalším hráčom, ktorý svoju cestu k debutu pod Josepom Guardiolom nemal vôbec ľahkú je Martín Montoya. Rodák z Gava, narodený 14.4.1991 začínal svoju kariéru ako inak, než v rodnom mestečku. Avšak už ako 8-ročný sa zapísal do La Masíe, aby začal hrávať v jednom z najmladších výberov Pre-Benjamínu. Pre chlapca a jeho rodinu to znamenalo veľkú zmenu. Jeho matka musela pracovať tvrdšie ako predtým, aby mohla syna podporovať v jeho futbalovom sne a aby ho mohla každý deň voziť na tréningy do veľkomesta.

Pre Martína to nebola iba zmena futbalového tímu, ale hlavne spôsobu života. Už nemal toľko voľného času na to, aby sa chodil von vyblázniť s kamarátmi. Namiesto toho bol všetok jeho voľný čas s dôrazom kladený na futbal. V tej dobe to bola pre chlapca obrovská obeť, no sám si uvedomil, že to stojí za to.

Jediná sezóna Martína (dole, druhý zľava) v tíme Gava

V La Masíi sa Martín stal súčasťou onej už X-krát ospevovanej a veľmi dobre známej generácie ‚91, ktorá bola ako tím takmer nezastaviteľná. Hrať za mýtickú Barcu bola pre Montoyu niečo naozaj veľké a vždy keď mal šancu robil všetko preto, aby sa mohol vyfotiť so svojimi idolmi z A-tímu. Ako postupoval kategóriami v mládežníckej akadémii, prebojoval sa Martín čoskoro aj do mládežníckych reprezentačných výberov U17 – U23.

Aj keď Martínov futbalový život sa vyvíjal takmer dokonale, v súkromnom živote prišiel okamih, ktorému je azda najťažšie sa postaviť. Po dlhodobej a vážnej chorobe Martínovi tragicky umrela mama. Pre chlapca a jeho otca Martína sr. to boli nesmierne ťažké časy . Chlapcov futbalový rast to však nenarušilo. Martín vedel ako mu jeho mama pomohla s jeho futbalovou kariérou a vedel, že jej snom bolo vidieť ho jedného dňa uspieť v Barce a hrať za prvý tím. Martín preto začal pracovať ešte tvrdšie, aby sa sen jeho mamy stal skutočnosťou.

Po odkrútení si debutu v Barce B v roku 2009 pod Luisom Enriquem, v sezóne 2009/2010 sa stal plnohodnotným hráčom barcelonskej rezervy. Martín sa rýchlo stal jednou z kľúčových osobností Barcy B, ktorá v tej sezóne postúpila do Segunda División a hneď nasledujúcu sezónu, ako nováčik v súťaži, sa Barca B umiestnila na fantastickom 3. mieste. Jeho pôsobivé výkony na Mini Estadi neunikli pozornosti Josepa Guardiolu a v roku 2011 Martín dostal možnosť debutovať vo vysnenom A-tíme.

Debut prišiel v zápase hranom na Mallorce, 26.2.2011, keď Martín vystriedal na pár posledných minút Adriana, pričom Barca vyhrala 0:3. Debutovať v prvom tíme je snom každého hráča v cantere, ale pre Martína Montoyu to znamenalo oveľa viac, ako pre väčšinu chlapcov. Nielen, že debutoval v drese jeho milovaného klubu, on si dokonca zahral po boku hráčov, ktorých v detstve obdivoval . Ako dieťa mal Montoya doma zavesenú fotografiu, na ktorej bol s jeho hrdinom – Carlesom Puyolom, s ktorým teraz hrávajú bok po boku a zdieľajú jednu šatňu.

„Pep mi povedal, aby som hral tak ako v Barce B, ale predovšetkým, aby som bol pokojný. Bol som nervózny, pretože to bolo nezabudnuteľné, úžasné ! Hrať s najlepšími hráčmi na svete, z ktorých mnohý boli v detstve vaše modly, to je niečo neopísateľné.“

Ale bolo to oveľa viac, ako len debut v prvom tíme. Nebolo to to, že sa jeho sen stal skutočnosťou, najdôležitejšie pre neho v tej chvíli bolo, že splnil sen svojej milovanej matky. Tri roky po jej tragickej smrti, v rozhovore krátko po jeho debute Martín, s očami plnými sĺz a chvejúcim sa hlasom povedal reportérovi:“Všetko čo som dnes urobil, som urobil pre ňu. Veľmi ju milujem. Viem, že sa nikdy nevráti, ale chcem hrať za Barcu, pretože to bol jej sen.Teraz viem, že sa na mňa pozerá zhora a to mi dáva silu ísť ďalej.“

Pre Martína sa všetko vyvíjalo skvele a 30.4 si pripísal prvý ostrý štart s tímom v zápase s Real Sociead. Barca prehrala 2:1, no čo bolo horšie, Martín si zlomil kľúču kosť už na začiatku zápasu. Zranenie ho odstavilo z hry na zvyšok sezóny. Ak je však niekto, kto dokáže prekonávať prekážky, tak je to Martín Montoya. A on sa neobzeral za seba. Namiesto toho tvrdo pracoval, aby bol pripravený hrať na EURO U21 v roku 2011 v Dánsku. Mladí Španieli turnaj vyhrali a Montoya odohral všetky minúty. Martín zažiaril natoľko, že sa rozhodol povolať ho do národného tímu sám Vicente del Bosque, čím sa Stal iba druhým hráčom Barcy B v histórii, ktorý bol povolaný na reprezentačný zraz Furie La Roja. Martín síce nakoniec nehral, no bola to preňho obrovská skúsenosť a veľká motivácia naďalej tvrdo pracovať.

Počas sezóny 2011/2012 Montoya stále častejšie trénoval s prvým tímom a navyše odohral aj 10 zápasov. Dokonca dostal šancu nastúpiť do finále Copa del Rey proti Athletic Club Bilabo. Tento zápas znamenal výhru Ďalšej trofeje, no zároveň aj koniec kolosálnej éry Pepa Guardiolu.

Guardiola po finále povedal :“Montoya odohral fantastický zápas a je pred ním mnoho skvelých rokov v klube.“

Po tom čo Pep z klubu odišiel a trénerom bol menovaný Tito Vilanova, rozhodol sa nový tréner dať väčší priestor mladíkom z Barcy B, pričom jedným zo 4 vyvolených bol aj Martín Montoya. Chlapcov sen, no najmä sen jeho matky sa tak stal skutočnosťou, ale Martín vedel, že naozaj ťažká práca sa ešte len začína. Martín bol však priamo hodený do ohňa a ukázal, že sa nespáli. Jeho prvý zápas ako člena A-tímu prišiel v odvetnom zápase španielskeho Superpohára na Santiago Bernábeu. Barca síce prehrala 2:1, no Montoya patril k najlepším na ihrisku a to aj napriek tomu, že Barca hrala väčšinu zápasu v desiatich.

V Ďalšom Clásicu, tento krát už ligovom, dostal po zranení Daniho Alvesa Montoya opäť možnosť ukázať čo v ňom je. El Clásico skončilo po góloch CRistiana Ronalda a Messiho nerozhodne 2:2, ten koho však Tito Vilanova po zápase chválil, bol práve Montoya: „Martín musel naskočiť do rozbehnutého zápasu a navyše čeliť Cristianovi Ronaldovi. No ukázal nám všetkým, že máme v tíme neskutočného hráča, ktorý môže naskočiť do zápasu kedykoľvek, okamžite sa adaptovať a zahrať vynikajúci zápas.“

Martín naďalej pokračuje vo svojom futbalovom raste a vždy keď nastúpi na ihrisko, môžu si byť Culés istí, že podá výborný výkon. Každým ďalším dňom, ktorý strávi chlapec z Gava v prvom tíme FC Barcelona je jasnejšie, že čoskoro bude stabilným členom základnej jedenástky tímu z Camp Nou. Zároveň je Martín prvým hráčom, ktorý prešiel kompletne celou výchovnou štruktúrou FC Barcelona od Benjamín A až do prvého tímu.

Pri pohľade dolu, naňho, musí byť jeho matka skutočne hrdá.