BLOG: Televízna cesta skupinami Ligy majstrov (s odbočkami na La Ligu a na čerstvý vzduch)

Monika, bano, ja, Jožko a Matúš s kamarátom na ligovom El Clásicu

alebo: Predvianočné zhrnutie futbalových večerov

Máme za sebou tohtoročnú skupinovú fázu Ligy majstrov, futbalisti urputné futbalové boje o postup do ďalšej fázy na trávniku a fanúšikovia nemenej emotívne deväťdesiatminútovky pri fandení na štadiónoch či aspoň pred televíznymi obrazovkami.

Slovenská časť miestneho Barcagangu nepoľavila v stretávaní sa a spoločnom prežívaní zápasov ani po superpohárových El Clásicách. Ako tu už bolo spomenuté, Jožko a ja sme sa usilovne pridali k fandeniu Pricelessa Atléticu v Európskom superpohári; potom Jožkovi a mne pri sledovaní kvalifikačného zápasu Litva – Slovensko 1:1 netiekli slzy len od štipľavých amerických krídielok v bare... ale aj vďaka Closovi Gómezovi; Sunny s jej ocinom a ja s mojím sme vytvorili úžasnú fanúšikovskú zostavu na Pasienkoch na nasledovnom kvalifikačnom mači našich, tentoraz proti Lichtenštajnsku. Vyhrali sme 2:0 a... a bolo príjemne teplúčko...

Čerstvý vzduch je fajn, ale keďže ten španielsky, aj anglický, aj ruský, portugalský, holandský, škótsky aj nemecký... sú trocha ďaleko a nikdy nie je dosť času ani peňazí... na sledovanie súbojov Ligy majstrov sme zase pekne zaliezli do tepla baru, pred televízne obrazovky, s vytýčeným cieľom pozrieť si európske vystúpenia Barcy, ale aj Realu.

18.9.2012: Real Madrid – Manchester City 3:2
Sunny, Jožko a ja sme teda do baru dobehli (aj keď všetci nie načas) už na prvé vystúpenie Realu v skupine, v ktorom boli domáci lepším tímom, ale skóre sa vyvíjalo „zaujímavo.“ Konečné rozuzlenie zápasovej zápletky doniesol až Ronaldov gól v nadstavenom čase. Sunny bola sklamaná z prehry City, Jožko z výhry Realu a ja som si v podstate len užila dobrý futbal, aj keď... z toho, že to rozhodol v ten večer „nič moc“ Cristiano mi trochu „krivilo hubu.“
 
Spokojní sme boli s výhrou Málagy nad Zenitom.

Na druhý deň Bayern zostrelil Valenciu, ale nás zaujímala v prvom rade Barça.

19.9.2012: Barcelona – Spartak Moskva 3:2
Tento zápas sme už stihli od samého začiatku, našu trojicu doplnil aj kolega Sunny – Šugy (Maťo) a jeho kamarát Miloš alias rušivý prvok – pre Jožka trošku už tým, že bol madridista, pre mňa trošku dosť tým, že bol antibarcelonista. Sunny sa statočne držala. :-) Ale bola sranda. Aspoň chvíľami.

V zápase na začiatku zažiaril Tello, ktorého práva (nastupovať v základnej zostave Barcy) usilovne bránim, takže pre mňa bol jeho gól s parádnym prehľadom dvojnásobnou radosťou. Potom sme si búchali po čelách pri „podarenom“ vlastnom góle Daniho Alvesa a presnom zásahu Spartaka z protiútoku. Len „rušivý prvok“ sa usmieval. Ostatní sme si nečakane vôbec neužívali hru Kataláncov. Ako zahlásil Jožko: „Pomohol by Messi.“ Veru, meno Messi síce bolo v základnej zostave a behalo po ihrisku, ale toho pravého barcelonského „Mesiáša“ sme jednoducho nevideli. Až o chvíľu. Keď mu na moju radosť vyrovnávajúci gól vypracoval Tello a potom Leo „zavesil“ aj víťazný (a tentokrát mi ani „hubu nekrivilo“ ). Smiech cez slzy vyvolával nový „objav“ na stopérskom poste po odstúpení Piquého pre zranenie – Song... no tri body ostali doma.

Jožko so Sunny si potom urobili nedeľu pri Premier League.

2.10.2012: Benfica - Barcelona 0:2
O dva týždne sa nám podarilo nadviazať na načatú tradíciu sledovania Ligy majstrov v bare. Aspoň sčasti... Ja som zápas stihla „akurát,“ Sunny doletela minútku po úvodnom hvizde. A už spolu sme sa tešili, keď koooonečne dopravil loptu do siete Alexis! Sunny však v ten deň nejako nebolo „dopriate.“ O chvíľu telefonát z domu - mama nemá kľúče... bolo treba ísť zachraňovať. A tak prišlo cez polčas k „výmene stráží.“ Saša odišla, Jožko prišiel.

O gólový úvod druhého polčas sa postaral Cesc. Po víkendovom ligovom zápase Sevilla – Barcelona 2:3) často označovaná prívlastkami typu „hnusný,“ ale ako poznamenal  Jožko, začínal byť ale v „hnusnej“ forme. Messi, podobne ako v La Lige, bez gólu, ale zato v dobrej „asistentskej“ forme. Xavi nebol nejaký výrazný. Usúdila som, že má na tom podiel aj neprítomnosť jeho fanúšičky Sunny. Zato kapitána vidieť bolo. Puyol sa vrátil! Očakávaný návrat na ihrisko bol veľmi vítaný, ale následný návrat na maródku nepríjemný a boľavý. Ufff, to bolelo! Keď sa aj chlapi chytajú za hlavu a zakrývajú si oči – tak to vyzeralo v bare (aj na ihrisku) pri jeho páde a zvrtnutí ruky v lakti...

A aby sa nezabudlo, Valencia v ten večer vďaka Jonasovi porazila Lille.

3.10.2012: Ajax Amsterdam – Real Madrid 1:4
Druhý deň bola Sunny rozhodnutá nedať si nikým prekaziť futbalový večer. Navrhovala si pozrieť zápas svojho obľúbeného Manchestru City s Borussiou Dortmund. Jožko bol skôr za Ajax – Real. Tak hodili rozhodujúcu voľbu na mňa, hoci som veľmi nechcela, keďže sa mi zdalo, že keď v práci všetko dokončím, bude už zrovna čas (rozumej ráno nasledujúceho dňa) nasadnúť na autobus do českého hlavného mesta, kde na druhý deň čakali Sparta, Athletic a chalani z ŠF. A Sjoerd a fast food a tresknutie na chodníku...

V slovenskom hlavnom meste som napokon hodila zvyšok práce na kolegov, hlasovaním rozhodla o sledovaní Realu a, hoci s meškaním, aj som naň šťastne dorazila. Prvý polčas ale akosi nudil a aj tak sme nakoniec viac pozerali bokom, kde bežalo City s Dortmundom. Ja som sa vrtela ešte aj dozadu, keďže od stola za nami znela krásna španielčina. Automaticky som sa opýtala, či partia dvoch báb a jedného chalana fandí Realu. Madridským fanúšikom však bol len chalan z Málagy. Jeho kamošky boli culés, jedna taktiež z Málagy a jedna Barcelončanka. Boli by si síce radi pozreli aj svoju futbalový (mini)sen prežívajúcu Málagu, ale na poschodí, kde sa ľudia dívali na jej súboj v Anderlechte, bolo natrieskané. Cez polčas Španieli zmizli. Snáď nejaké miesto predsa len našli. A určite sa tešili z jednoznačného víťazstva 3:0.

My sme stále striedavo zameriavali pozornosť na zápas v Amsterdame a v Manchestri. V Holandsku to pre Real zariadil Cristiano, ale najkrajší moment zápasu bolo akrobatické gólové zakončenie Benzemu. Ajax potom síce znížil a mal šancu aj na vyrovnanie, ale: nedáš, dostaneš. A podľa výsledku 4:1 to napokon vyzeralo, že to Real zvládol bez najmenšieho problémiku, na čo sa jedoval Jožko, ktorý má a hlavne voľakedy mal rád Ajax a s prestupom hráčov do Barcelony sa aj on prirodzene stal culés. Tak sme si pri zápase Reale vypočuli príbeh začiatku fandenia Barcelone. Ale áno, nezabúdame, Real vyhral a zaslúžene. Na druhej obrazovke, na radosť Sunny, Balotelli v poslednej minúte z jedenástky vyrovnal na konečných 1:1. Pre Jožka zase nič moc, keďže jeho obľúbeným tímom je aj Borussia. Asi ani popi (ani Matthias, ktorého sme spoznali neskôr) nemal radosť.

7.10.2012: ligové El Clásico: Barcelona – Real Madrid 2:2
Je super, že sme sa našli taká parta na sledovanie zápasov, ale bolo by ešte viac, keby sa rozrástla. Aspoň trocha. Veď sme (niektorí snáď len dočasne) v hlavnom a najväčšom slovenskom meste. A poznámky o dedine si kvôli Sunny odpustíme... Už dávnejšie mi napadol bano. Aj vám, že? :-) Barça fan z východu, tiež prechodne v Bratislave. Už cez týždeň som mu písala o našich „výjazdoch“ na LM a na víkend už prisľúbil účasť aj so snúbenicou.

Dala som mu vedieť, nech tam kľudne idú, že rezervačka je na moje meno na 19:00 a počkajú na nás. Ja som trávila nedeľné popoludnie v kancli (šľak aby to trafil; aj keď stačí niekedy, vcelku mám svoju prácu rada), Jožko mal neurčitý príchod z chaty a Sunny tentoraz nemohla.

Okolo štvrť som dojachala do podniku. Čašníčka, čo má na starosti aj rezervácie, mi hneď zvestovala, že dvaja ľudia sú už hore. „Lenže ja ich ešte nepoznám,“ oznámila som jej a tak ma síce prekvapene, ale ochotne odviedla k nášmu stolu. Zoznámila som sa s banom (Jožom) a Monikou a o chvíľu prišiel aj Jožko. Rezervácia bola pôvodne na troch ľudí a jednoducho som ju nemala kedy zmeniť, ale pomestili sme sa aj štyria a napokon sa premiestnili na pohodlnejšie miesta a pri fandení sme si rozumeli s dvomi vedľa sediacimi chalanmi v barcelonských dresoch (Na fotke z tohto večera Sunny hneď jedného z nich spoznala – Matúš s ňou chodil do jedného ročníka).

Bano je tu na stránke známy, že všetko vždy horlivo vyargumentuje v prospech Barcelony. A pritom vie uznať aj nedostatky Barçy a kvality Realu, ale tým tak nezaujme a to sa nepamätá. Vždy som si hovorila, že určite pri sledovaní nie je nijaký nervák, ale pozorne, hĺbavo sleduje. A naozaj, o hlasnejšie fandenie sa, ako je zvykom, staral Jožko, ktorý občas strhne aj mňa. Chýbalo neúnavné štebotanie Sunny. Pri prvom góle Cristiana sme si ale všetci nahlas povzdychli. Jeho „gólová“ forma nás strašila už pred stretnutím. Našťastie sa strelecky práve včas prebudil aj náš Leo.

Cez polčas sme trochu pokecali, kto kde vlastne robí a býva. Niekedy je to zvláštne baviť sa s „internetovými diskutérmi“ zrazu naživo. Dumala som nad tým už v Prahe. Úplne inak ako na webe na mňa zapôsobil donostia. Jasne, že nie zle, práveže úplne v pohodičke, ale úplne inak. Aj ja naňho, hlavne vekom, že doni? Je to sranda.

Po hodine hry to začalo vyzerať optimisticky. Optimistické je hlavne to, ako sa náš Leo naučil kopať štandardky. V tomto zápase nám ale už o pár minút pokazil radosť opäť Ronaldo.

Zo zápasu, ale nie z večera (k dokonalosti chýbal už len ten jeden Leov gólik, no netreba to preháňať) s príjemnou novou spoločnosťou, ktorá zaplatila celý účet, aj nachos. Zase fast-food! Ale je fajn mať priateľov, čo nepovedia, že s ním máte skončiť, aby vás prestalo bolieť brucho, ale upokoja, že to sa poddá, žalúdok si zvykne. Povzbudenia počúvam naživo aj elektronicky a vždy to znie dobre.

No a opäť nezaškodí troška zdravého vzduchu. Ja so Sunny sa nevyhovárame ani na nebezpečenstvo bolesti očí, a tak sme sa pekne vybrali zase na našu repre. To Jožko dal prednosť rande, aj ďalší vytipovaní chlapi zlyhali, ešteže môj ocino bol ochotný zliezť z lešenia, nechať rozmaľovanú garáž a prísť, aby neprepadol lístok. Ale veď to bolo fajn. Na večer sa super oteplilo, naši mali proti Lotyšom vydarený úvod a 4 012 ľudí vytvorilo priateľskú „rodinnú atmosféru.“ Sunny stretla hneď pri vchode kamošku, ja na tribúne o dva rady nižšie kamoša... a tak.

Na Grécko už bolo viac ľudí, otrasné počasie, no výborná atmosféra a dobrý výkon našich. O to viac bolela nešťastná prehra. Prehra s hrdosťou ... a asi zrovna zamávanie kvalde. Čo už. Ja so Sunny sme boli prvý polčas chvíľu aj pri sebe, ale inak sme v pršiplášťoch trpeli každý inde, každý so svojou spoločnosťou – Sunny s dvomi spolužiakmi, ja s ocinom a Jožko s kamošmi, čo to psychicky nezvládli a trošku sa pripili.

23.10.2012: Barcelona – Celtic 2:1
Bolo to také neslané-nemastné, a predsa to na konci tak skvele chutilo...

Opäť to vyzeralo, že to ani jeden nemáme šancu stihnúť, ale cítila som v kostiach, že napokon sa určite zídeme, takže som si zobrala rozhodujúce slovo: rezervovať!

So Sunny sme na ten zápas „bez chuti“ čumeli už od začiatku. Jožko dohral futbal a pri pozeraní priebežných výsledkov sa vysmial kamarátovi – fanúšikovi Manchestru United. Manchester United – Braga 0:2. „To čo robíte?“ Potom v prehľade nabehla Barcelona s Celticom 0:1... „A vy čo?“ mohol posmech opätovať kamarát.

Potom už Jožko „nabehol“ za nami do baru. Mne so Sunny práve odpadol aspoň kúsok kameňa zo srdca, keďže konečne vyšla akcia a Iniesta, ktorý dovtedy nezvykle prišiel o pár lôpt, vyrovnal. Aj v druhom polčase to však bolo trápenie. Tešil nás len Bartra kooooonečne v základnej zostave, takže pri ňom sa menil náš štýl komentovania z: „Aspoň, že na tri metre presne prihrá,“ na: „Má prehľad;“ z „Ešteže ho tá lopta trafila,“ na: „Vie, kde sa má postaviť;“ z „A z čoho chce dať gól?“ na: „Skoro, skoro... nabudúce.“ Ale nie (celkom)!  Boli sme viac-menej objektívni, ale na nováčika treba brať trocha ohľad.

O čo viac sme trpeli alebo aspoň tŕpli počas stretnutia, o to väčšia bola radosť pri víťaznom góle v nadstavenom čase. Napokon to museli zobrať do rúk krajní obrancovia: Adriano center, Jordi Alba doklepnutie. Fantázia! Má aj to svoje veľké čaro – takéto zápasy! Ubojované, ale vybojované!

Fanúšikovia Valencie pri obrazovke v zadnej časti baru mali v ten večer väčší kľud a pohodu, a to vďaka tomu, od ktorého by to pri vtedajšej forme čakalo málo ľudí. Na pôde BATE Borisov sa s tým nehral Soldado a zostrelil domácich hattrickom.

A tešil sa napokon aj Manchester United so svojimi priaznivcami. Vyhral nad Portugalcami 3:2.

24.10.2012: Borussia Dortmund – Real Madrid 2:1
Na druhý deň, konkrétne na zápas Borussia Dortmund – Real Madrid, sa nás chystalo viac. Okrem mňa, Sunny a Jožka zase raz aj popi z Popradu, a ten nalákal aj sesternicu Zuzku, ktorá študuje v Bratislave a muža ďalšej jeho sesternice, Matthiasa z Rakúska, veľkého (ba až obrovského) fanúšika Borussie.

Už v utorok večer nám Jožko hovoril, že pri rezervácii väčšej skupiny „po novom“ vyžadujú aj konzumáciu jedál. Jožko im pohotovo odpísal, že potvrdzujeme konzumáciu a pozdravujeme šéfkuchára. V športovom bare to zobrali športovo a rezervácia sa dokončila v humornom tóne štýlom: „Ďakujeme. Majiteľ sa poteší.“ Na druhý deň: „Oficiálne vám potvrdzujeme rezerváciu. Po vyjasnení vašich plánov a našich predstáv sa na vás veľmi tešíme.“ „Ďakujeme. Oficiálne potvrdzujeme našu účasť. Sme nadšení. Tešíme sa na skvelý večer a krásnu obsluhu...“

Celá „väčšia“ skupina sa chystala fandiť Borussii, ale popi tušil, že ja môžem „zastrečkovať.“ Tak vysvetľoval Matthiasovi, že ja sa možno pridám na španielsku stranu. A ja som mu potom vysvetľovala, že im predsa nemusím nutne fandiť len preto, že sú zástupcovia španielskeho futbalu, ale ani nutne nemusím fandiť proti len preto, že som fanúšik Barcelony... Skôr sa bojím toho, že keď budú všetci proti Realu, ja sa k nemu dobrosrdečne (alebo just?) pridám. Ale ani preto nemusím... ale, to asi nemá cenu (zase) skúšať vysvetľovať. A aj tak to skončilo tak, že ma Borussia strhla hrou a nevedela som jej nefandiť. Popi sa toho hneď chytil a tvrdil mi, že oni takto hrajú každý zápas.

Ale to už som skočila „in medias res.“ Tento krát sme sa ja, Jožko a popi stretli už pred piatou. Môj šéf chalanom poslal salónky. Tými som ich kŕmila cestou v MHD, keďže som sa chytila zmienky o pizzi a chcela som ich zobrať do mojej obľúbenej bratislavskej pizzérky, ktorá je trocha ďalej. „V cieli“ sme si kúpili tri fajnové pizze a samozrejme porozdeľovali, aby sme z každej ochutnali. Poriadne sme sa „napráskali,“ už nevystalo miestečko ani na výborne vyzerajúcu horúcu čokoládu. Ešte ale nebolo ani sedem, a tak sme sa do centra vybrali peši, nech nám aspoň trocha vytrávi. Časovo nám to vyšlo super, takže sme na námestí akurát vyzdvihli Matthiasa a zamierili do baru, kde sa k nám pripojila Sunny a na druhý polčas aj Zuzka.

V našom boxe sme mali pred sebou jednu veľkú obrazovku a priamo v ňom aj jednu menšiu. Tak sme geniálne vymysleli, že na tej si pustíme Ajax – Manchester City a neskôr sme ešte geniálnejšie prepínali aj na Málagu – AC Miláno a Arsenal – Schalke 04. Videli sme teda aj gól Nasriho a po ňom (na nevôľu Sunny a spokojnosť Jožka) tri Ajaxu, Santiho Cazorlu v akcii či Joaquínov gól, ktorý (hlavne na moju radosť) zaručil výhru Málage (nepremenenú penaltu som videla vo vedľajšom boxe).

V centre pozornosti však bola veľká obrazovka so zápasom Borussia-Real. Už pred zápasom Jožka zaujalo napr. to, že je Ronaldo strapatý. A chcel sa o tento poznatok podeliť aj s Matthiasom. Ten bol veľmi zlatý, rozprával sa s nami slovensko-anglicky, zvítal sa s nami: „Ahoj“ a aj tip na výsledok „1:1“ nám oznámil v slovenčine. Strapatý ale bolo treba preložiť (pretlmočiť). Jožko sa hneď obrátil na mňa. Nadarmo. Keby tak chcel preložiť, že ho Ronaldo splnomocňuje na vedenie osobného motorového vozidla alebo na všetky úkony súvisiace so zastupovaním jeho spoločnosti pred slovenskými inštitúciami... dokonca aj voči tretím osobám... v poho, ale pretlmočiť „strapatý“? V takom svete teraz nežijem. Popi to ale vymyslel: „Bad hair.“

A futbal ste určite videli... Že je tá Borussia dobrá? Prvý gól Lewandowskeho vyvolal v našom boxe nadšenie. Na následný Cristianov už neboli pozitívne reakcie, ale ja s popim sme boli schopní uznať, že to urobil naozaj dobre. Jožko skôr kritizoval Weidenfeldera a celý zápas ho porovnával s Valdésom. (Už predtým spomínal vtip, čo vraj vymysleli madridisti. Ako to bolo? My kričíme „Ronaldo,“ oni kričia „Messi,“ my kričíme „Sergio Ramos,“ oni kričia „Puyol“... my kričíme „Casillas,“ oni sú ticho. No Bóóóže! Veď je to sranda. Menšia je pri niektorých Víctorových zákrokoch v tejto sezóne. Ale ako sa už aj na tejto stránke spomínalo, tri sezóny mal excelentné... A vôbec, veci sa rýchlo menia. Aj v tejto sezóne už Víctor predviedol aj dobré veci... Fanúšikom Realu by sa možno momentálne ani Casillas veľmi nechcel spomínať...  Ďalšiu vtipnú „průpovídku“ pridal popi: ako Manchester City chcel kúpiť fanúšikov Dortmundu... )

Borussii sme tak priali! Dobrý pohľad bol na hru aj na zanieteného Matthiasa. Casillas sa vyznamenal hlavne pri Götzeho strele, ale Schmelzerovi to vyšlo. Takže (v našom boxe) spokojnosť.

A museli sme teda aj jesť. Ja s Jožkom a so Sunny sme zvládli jeden tanier nachos, teda hlavne Sunny. Matthias zvládol svoj burger a Zuzka ten popiho. Ale vďačná zaň veľmi nebola, lebo popi objednal ten najštipľavejší. Vtedy si totiž ešte optimisticky myslel, že si objednáva pre seba. Lenže niekto bol predtým na pizzu...

6.11.2012: Real Madrid - Borussia Dortmund 2:2
Pri tomto zápase už hrozilo zrušenie našej rezervácie, ale ja som sa podujala odsedieť prvý polčas aj sama a počkať na Jožka, kým skončí s aktívnym futbalom a pridá sa ku mne. Veď v poho... až kým sa neblížil začiatok, stoly sa zapĺňali a ja som začala pokukovať, kde by som sa pridala. A v tom sa zjavil anglicky hovoriaci pán a spýtal sa, či nemám jedno miesto voľné. Nadšená by som mu najradšej hneď aj objednala. Nemecký fanúšik Borussie Dani(el) bol v Bratislava na konferencii, Bratislava sa mu páčila, bol nadšený, akí sú tu ľudia milí, rozprával mi, ako bol v Dortmunde na futbale... a ešte si aj objednal sám. Prvý polčas bol naozaj výborný a prekvapivo, ale zaslúžene ho vyhralo nemecké mužstvo 2:1.

Druhý polčas, už aj s Jožkom, nás až tak neočaril, ale Real zaň asi zaslúžene vyrovnal, aj keď to bolo až v hodine dvanástej. Dani bol napriek tomu spokojný. Ešte sme sa potešili (alebo aspoň ja) z remízy a z postupu Málagy, rozlúčili sme sa a už sme sa s Jožkom tešili na druhý deň na Barcelonu a na väčšiu partu.

7.11.2012: Celtic – Barcelona 2:1
Parta sa síce zbierala pomaly, ale nazbierala: ja, Jožko, bano s Monikou, Sunny a s meškaním prichádzal aj Matúš. Celtic práve zahrával roh a ja som potichu zahlásila: „Teraz dostaneme gól.“ „Romiiiiiii!“ otočil sa na mňa vyčítavo vedľa sediaci Jožko, ktorý ma počul. No, dostali sme. A čím ďalej to viac prestávala byť sranda, keďže Barcelona nie a nie sa trafiť. Šance na to boli, keď Forster vyrazil Messiho strelu, Matúš užasol: „Niekto chytí Messiho strelu?!“ Brankár Škótov bol naozaj výborný. A ostrovný tím maximálne efektívny. Na druhý deň sme si prečítali článok, že Celtic mal v druhom polčase loptu v moci 47 sekúnd. Napriek tomu skóroval. Zo strany Barcelony to vyzeralo, že „gól nedá ani do rána,“ takže sme to prestávali „prežívať“ a už sme si robili len srandu. Jožko v svojom cykle „Aj ja by som mohol byť ...“ prišiel na to, že by kľudne mohol hrať za Celtic a „vždy len odkopnúť loptu na tú stranu, kde som otočený.“

V boxe sme mali pustenú Chelsea so Šachťarom, kde to bolo zaujímavé, padol krásny gól Óscara a ja som sms-kovala s kamošom, ktorý tam bol naživo. Aby to bolo aj dostatočne zaujímavo zakončené, záver priniesol víťazný gól Chelsea.

Na konci zápasu však bolo predsa len „vzrúšo“ aj v Celtic Parku. Už to nevyzeralo na „gól ani do rána,“ lebo Messi konečne aj gólov oslávil narodenie syna. Začalo to vyzerať živšie, nádejne, ale gól už nepadol.

Zato Valencia nastrieľala BATE Borisov štyri (4:2) a priblížila sa postupu zo skupiny.

10.11.2012: Zaragoza – Deportivo La Coruňa 5:3
Prišla sobota a prišiel Rasťo (La Coruňa). Cez týždeň sme sa dohodli, že sa v sobotu zastaví v Bratislave cestou z dovolenky do Ga-Pa (= pracovná adresa: Garmisch-Partenkirchen), a to na hocijaký španielsky futbal, ale samozrejme si želal Deportivo. Keď som zistila, že ideálne – v sobotu o ôsmej je práve súboj La Coruňe v Zaragoze, smiala som sa mu, že to si snáď vymodlil. No možno by bolo prospešnejšie modliť sa za výsledok...

Matúš mi cez týždeň napísal adresu na parkoviska blízko športového baru, kde sme si dohodli zraz s Rasťom. Hneď, ako som parkovisko našla, zbadala som, že sa blíži auto s ŠPZ-kou KK. Kežmarok by aj mohol byť... Chalan v aute stiahol okienko a oslovil ma: „Prosím ťa, môžem sa spýtať...“ „No čau,“ skočila som mu do reči, keďže som si už bola istá, že je to človek, na ktorého čakám. Po zaparkovaní sme sa už ponáhľali za Jožkom a banom do baru.

Je s tým Rasťom teda sranda! Nasmiali sme sa, chalani sa riadne doberali, no ale super bolo. Zišla sa veselá partička Východniarov. Rasťo zistil, že aj bano je z Východu, Jožko sa narodil priamo v jeho rodnom Poprade a spomínali sme mu aj Popradčana popiho. Bano zahlásil: „Ja som ho ešte nikdy nevidel naživo, ale na fotkách vyzerá super :-)“ Neviem, či za to, že ja som zo západu, ale Rasťo mi nedovolil odfotiť jeho tetovanie znaku Deportiva na pravej ruke. Ále! Vraj keď sa zídeme aj s Carlim a Lapízom. A kto vie, či ešte aj vtedy zažijeme Rasťa s elektronickou cigaretou.

Samotný zápas sa začal vyvíjať pre Depor dobre. 12. minúta - Bruno Gama 0:1, 21. minúta – Riki 0:2 a Rasťo cez telefón škodoradostne oznamoval stav kamarátovi. O chvíľu prišla premenená jedenástka Zaragozy. Rasťo sa z toho síce nejako otriasol, ale neotriaslo sa Deportivo a do jeho siete pribúdali góly. Pre Rasťa bol hlavným vinníkom Aranzubia a to nielen tohto zápasu. Pri tejto téme sme boli pri predstavení si tohtosezónneho Valdéza skôr empatickí ako škodoradostní. Keď Aranzubia podľa nás predviedol veľmi dobrý zákrok, z Rasťových úst zaznel výrok večera:  „Nebudeme z toho robiť vedu.“ Gólostroj v Zaragoze sa nezastavil ani na 5:2, čo bol banov tip. Ďalší Rasťom tvrdo kritizovaný člen kádru Deporu – Bodipo skóre zápasu nakoniec uzavrel gólom na 5:3.

Bano si všimol aj to, že v telke za nami ide talianska Séria A a práve nastupuje Weiss. Zaujal ho však skôr stav po hodine hry v Pescare. Pescara – Juventus 1:0. Mne sa ale zdala tá nula nejaká čudná. Bodaj by nie, keď to bola šestka!

Začali sme pozerať aj súboj v Málage. Prvý gól Velu za hostí z Errealy sme však nevideli. Jožko s banom si pozreli prvý polčas, no mňa už len spomínali, že som práve odišla, keď dal gól môj obľúbenec Saviola. Ja som už išla vyprevadiť Rasťa k autu. Cestou mi stihol pochváliť futbalovú partiu a vyrazil na cestu.

11.11.2012: La Liga
V nedeľu vyzeral neskutočne lákavo maratón v La Lige: Athletic – Sevilla, Mallorca – Barcelona, Atlético – Getafe a Levante – Real Madrid, všetko krásne za sebou. Len keby nebolo treba robiť nič iné ako sledovať futbal. Bano ani Sunny nemohli a ja s Jožkom sme to načali až Barcelonou (zo zápasu Athletic – Sevilla 2:1 sme videli len záznam). Opäť mi raz vyšiel bezprostredný ciťák v kostiach. Odpískaná štandardka, pozerali sme, ako sa k lopte stavajú Messi a Xavi. Jožko začal: „A všetci čakajú, ako to Messi kopne,“  ja som pokračovala: „A kopne to Xavi“ a Xavi to dokončil gólom. A Jožko ešte dodatkom, že Sunny doma určite skáče pred telkou. Do polčasovej prestávky nás ešte gólmi potešili Messi a môj ďalší obľúbenec Tello. V druhej polovici ale prišiel gól Pereiru a jedenástka Víctora a zrazu bolo 2:3. Nepríjemne sa do mysle vkrádala spomienka na to, čo narobila jedenástka deň predtým, ale Messi to našťastie ukľudnil a gólovo uzavrel.

Super sme sa najedli (nedeľná akcia: steaky za polovicu – mňam!) a dali si telku preladiť na Atlético. Proti Getafe padli také nejaké „nijaké“ góly, ale Atlétom to stačilo na výhru 2:0 a ďalší úspešný „prípis“ do tabuľky.

Súboj „v bazéne“ medzi Levante a Realom sme ukončili už po prvom góle Ronalda. Gól to bol pekný, skoro taký zaujímavý pohľad ako na Cristianovo zakrvavené oko v úvode zápasu (Ale nie tak to myslím! To bolo samozrejme „bolestne“ zaujímavé.) , ale po ňom to už Jožka nebavilo a ja som sa už ponáhľala na bus. A ono to nakoniec bolo tiež veľmi zaujímavé. Real na konci zachraňoval výhru gólom na 2:1.

20.11.2012: Spartak Moskva – FC Barcelona 0:3
Barcelona si v ruskej zime poľahky vybojovala postup zo skupiny a Messi sa vďaka dvom gólom zase priblížil k Müllerovmu gólovému rekordu. Udialo sa to však už o šiestej a to sme ja s Jožkom ešte platili daň za náš výlet do Barcelony – rozumej: nazbierala sa nám kopu práce, tak sme pekne makali a v prípade Sunny padla Barcelona za obeť škole – vypracovávaniu projektu. Takže sme len každý po svojom stihli, čo sme mohli.

V ten deň už bol jasný aj postup Valencie, a to ešte pred tým, ako remizovala 1:1 s Bayernom.

20.11.2012: Manchester City – Real Madrid 1:1
O deň neskôr si poistil postup zo skupiny aj Real. Hlavne Sunny ako fanúšik Manchesterského City z toho happy nebola. Na sledovanie tentoraz priniesla ďalšiu posilu – kamaráta Michala. Nová tvár však ostala nevyfotená. „Veď nabudúce“ - ako sme sa naučili veci uzatvárať pred pár dňami v Barcelone.

Už v deviatej minúte tohto stretnutia bolo treba Benzemovi uznať šikovnosť pri góle (s obvyklým Jožkovým dodatkom, že aj brankár ešte niečo mohol...) a potom mohlo prísť (pri našom stole) trošku škodoradosti, keď to nevyšlo Cristianovi. Sunny verila Agüerovi a aj jej to vyšlo. Najprv sa síce proti jeho zakončeniu zaskvel Casillas, ale jedenástku už Sergio premenil. Arbeloa bol vylúčený, nastavovalo sa 5 minút a Mourinho raplil.

Pred začiatkom zápasu sme pozerali na defenzívne zloženie jedenástky City, pri konci zápasu na defenzívne zloženie Realu. Nuž, účel svätí prostriedky. Sunny to zajedla aspoň dobrým burgrom a ja som jej s ním ochotne pomohla.

Remizovala aj Málaga, hoci už nad Zenitom vyhrávala 2:0. Na postupe z prvého miesta skupiny to už však nič nezmenilo.

4.12.2012: Borussia Dortmund - Manchester City 1:0
Ale ma v tom bare tento krát na... štvali. Matthias (za Dortmund) a Sunny (za Manchester City) sa chystali na súboj a ja som sa zhostila organizácie. Do baru som večer pred zápasom napísala rozsiahlu milú prosbu o rezerváciu s vysvetlením, že by sme radi súčasne sledovali tento súboj aj súboj Realu Madrid s Ajaxom a na zahodenie by nebolo ani iné. Potvrdenie rezervačky ale neprišlo a keď som tam druhý deň volala, oznámili mi, že ma nemajú poznačenú, ale ochotne mi nasľubovali, že nás usadia tak, aby sme mohli sledovať čo najviac. Nooo... houby-houby, zato čašníčka chodila „buzerovať,“ kde sú ostatní, keď som rezervovala miesto pre 5 ľudí a sme dvaja... dvaja „poriadni“ – ja a Matthias. Ale po pár úvodných minútach  doletela aj Sunny a na druhý polčas po ukončení aktívneho futbalového výkonu aj Jožko. (Piata mala byť Zuzka, ale tá nemohla.)

Matthias bol pred súbojom opäť radšej skeptický, hlavne keď zbadal, že v zostave je šesť „kľúčových“ zmien. Stále viac však bolo vidieť, že nemecké mužstvo má naviac ako jeho súper z ostrovov, že by si viac zaslúžil vyhrať a že to asi aj príde. Prišlo (gól Schiebera stačil na víťazstvo 1:0), Sunny si to odtrpela a k prehre dostala ešte aj rypnutie od Jožka, ako môže ako fanúšik Barçy fandiť týmto...

Ako som už uviedla, „houby-houby“ sme mohli pozerať aj na Real, tak sme sledovali len vývoj skóre: ako to madridskí vytiahli až na 4:1 nad Ajaxom, ale v skupine D skončili až za Dortmundom. Víťaz C-skupiny, Pellegriniho Málaga remizovala 2:2 s Anderlechtom a nič moc to nebolo, ako sme sa neskôr, medziiným,  dozvedeli z ďalších reportáží a správ.

5.12.2012: Barcelona – Benfica Lisabon 0:0
Taký to bol pred rokom skvelý zápas, keď nastúpili barcelonskí mladíci proti BATE Borisov... a tak to bol teraz o ničom! Hlavne, keď sme boli namaškrtení výbornými poslednými ligovými vystúpeniami Barcelony. Zápasy v Levante a doma s Athleticom boli v podaní Barçy ukážkou futbalovej ľahkosti a pohody.

Posledné stretnutie v skupinovej fáze LM sme sledovali v tradičnej stálej zostave – Jožko, Sunny a ja. Jedenástka to bola zaujímavá. Jožko hneď poznamenal, že Mazinho musí byť hrdý – jeho synovia Thiago aj Rafinha v základe... No, asi mohol byť viac hrdý pred zápasom ako po ňom.

Planas bol hrozný, ani od Sergiho Roberta sme sa nedočkali toho najlepšieho, moji obľúbenci Villa a Tello... tiež nehrali najlepšie... Takže samozrejme mohlo prísť k Jožkovmu konštatovaniu: „To by som mohol hrať aj ja...“ Pridala sa aj Sunny: „Aj ja sa viem motať pod nohy a tak niečo ubrániť...“ To sa, samozrejme,  prirovnávala k hráčom BenficyJ. A „navážno“ objektívne, napr. Jožko: „No možno uhrá niečo viac ako ja, ale veď je za to aj platený. A za tie peniaze by mohol hrať aj lepšie.“ Na Nou Campe v ten večer gól nepadol a Jožko so Sunny by aj boli prijali, nech ho dá Benfica a nech postúpi na úkor Celticu. Ten si ale vďaka výhre nad Spartakom vybojoval postup pre seba a aj keď ani mne momentálne nie je jeho „osadenstvo“ zvlášť sympatické, ja im už len k úcty k Moravčíkovej ére doprajem.

Inak, už chodil aj skorý Mikuláš... ale vrchol večera bol iný a nás pri ňom zamrazilo. Messi sa dostal na trávnik až ako striedajúci, ale radšej sa nemal vôbec. Jožko mal nejaké zlé tušenie, keďže hovoril od začiatku, že mal radšej oddychovať. Keď sme Lea videli, ako ho s bolestivou grimasou odnášajú na nosidlách, bolo nám jasné, že „kašlať na nejaký rekord, len nech to nie je niečo vážne.“ Chystali sme sa hneď po príchode domov sadnúť pri net a hľadať správy s predbežnými prognózami. A tie našťastie zneli povzbudivo.

Nuž, a tak ako Barcelona postúpila zo skupiny G, z F-ka postúpil ďalší španielsky zástupca – Valencia. V La Lige sa trápiaci tím (s práve vyhodeným trénerom) ukončil pôsobenie v skupine so ziskom rovnakého počtu bodov ako Bayern. Ako posledné zaznamenala Valencia víťazstvo vo Francúzsku nad OSC Lille 1:0.

Keď sa skupinové súboje rozbiehali, spokojne som si hovorila, ako je super, že sme sa do toho sledovania pustili hneď od začiatku... treba si to teraz čo najviac užiť, nie keď už bude zima a tma – trepať sa mestom, aby sme mohli pozerať futbal...  Teraz bola zima a tma a ja som sa trepala mestom, aby som mohla pozerať futbal... a hovorila som si, aké je to super, že sme vydržali až do konca...

Romi

24.10.2012: Borussia Dortmund - Real Madrid 2:1, Sunny, ja, Jožko, Zuzka, popi a Matthias

10.11.2012: Zaragoza – Deportivo La Coruňa 5:3, Rasťo, Jožko, bano a ja

4.12.2012: Borussia Dortmund - Manchester City 1:0, Za Manchester City: Sunny, za Borussiu Dortmund: Matthias a za všadeprítomnú Barcelonu :-) : ja