BLOG: Barca a Real Madrid vládnu, ale do kedy? ČASŤ II.

Podrobnejší pohľad na financie 2 gigantov časť II

Aj napriek veľkým výdavkom sa Realu podarilo dosiahnuť kladný hospodársky výsledok počas 6 rokov. Neuveriteľných 230 mil.€ (pred zdanením) merengues zarobili počas spomínaných 6 rokov (44 mil.€ v roku 2007, 51 mil.€ v roku 2008, 25 mil.€ v roku 2009 a 31 mil.€ v roku 2010). Naposledy, kedy klub z Madridu nedosiahol kladný výsledok hospodárenia (EBITDA) bolo v sezóne 2001/02. Posledný rok pokračovali v nastolenom trende, a pripísali si ďalších 32 mil.€.

Barcelona za svojím sokom v tomto ukazovateli výrazne zaostáva. Síce vykázali zisk v štyroch obdobiach zo šiestich, čo by sa mohlo interpretovať ako dobré hospodárenie, ale sekera z roku 2010 vo výške 89 mil.€, ktorú nechali Laportovci Rosellovcom výrazne znižuje finančné úspechy z posledných rokov. Preto aj vyhlásenie nového viceprezidenta pre financie, Javiera Fausa, bolo, že Barcelona si nemôže dovoliť "strácať už ďalšie peniaze" a pristúpilo k určitým krokom, ktoré vyvolali drobnú vlnu kritiky (zrušenie určitých amatérskych sekcií, ktoré Barcelona zo svojho rozpočtu dotovala). Takže aj napriek rekordnému zisku zostáva viceprezident pre financie v strehu a je opatrný. "Nechceme byť  prehnane euforický. Chceme počkať 2-3 roky či sa nám podarí stabilizovať tento trend, ktorý sme dosiahli poslednú sezónu."

Na druhej strane, v porovnaní s dvoma gigantmi v La Lige sa darí dobre hospodáriť len pár klubom La Ligy. Podľa štúdie, Univerzity v Barcelone, za sezónu 2011/12 len 8 klubov z dvadsiatich skončilo v pluse, ale iba Realu Madrid sa podarilo zarobiť viac ako 5 mil. eur. Kým dva giganti hodujú, zvyšok hladuje. Profesor Gay na tento trend hovorí: "Každý sa koncentruje na Madrid a Barcu, ktorí sú žijú ako králi, kým zvyšok žije v stálej neistote." 

A obrázok nie je o moc iný ani na európskej scéne. Jediným klubom, ktorý dokázal vykázať podobný zisk ako Barcelone a Real Madrid je londýnsky Arsenal, ktorý zarobil 44 mil. € pred zdanením v sezóne 2011/12. Treba však dodať, že nebyť predaja hráčov a majetku vo výške 82 mil. € by skončili v strate, ktorá by dosahovala 38 mil.€. Iróniou možno je, že Barcelona poslala na začiatku sezóny do Arsenalu 34 mil.€ za Cesca Fabregasa (zdroj transfermarkt.co.uk). 

Bayern Mníchov zaznamenal solídnych 9 mil.€ a pokračoval v nastolenom trende, keď za posledných 9 sezón skončili Bavori v kladných číslach. Manchester United naopak skončil v 6 mil. strate pred zdanením. Treba však dodať, že ku dnu ich stiahli nabaľujúce sa úroky, ktoré sa v poslednej sezóne vyšplhali na rekordných 60 mil.€. Predminulú sezónu však dosiahli zisk 36 mil.€ pred zdanením. 

Potom tu máme ďalší extrém, kluby, ktoré majú bohatých oteckov, ktoré svoje deti podľa potreby zafinancujú. Manchester City dosiahol v sezóne 2010/11 rekordnú stratu 237 mil. €, čo je rekord v histórii Premier League. Potom tu máme talianske kluby ako AC Milán, Inter, Juventus, ktoré skončili v priemere s 80 mil. € mankom a Chelsea, Romana Abramoviča, na tom nebola o moc lepšie ako spomínané talianske trio. 

Finančná nadradenosť alebo ak chcete nadvláda Realu a Barcelony spočíva v ich schopnosti generovať príjmy. V domácej lige sú ďaleko pred ostatnými klubmi a núka sa otázka, prečo tieto kluby stále súperia proti sebe. Pripomína to boj Dávida s Goliášom. V sezóne 2010/11 ich príjmi dosiahli 479 resp. 451 mil. € (zdroj Delloite Money League). čo je takmer štyrikrát viac ako ich "hlavní konkurenti" v boji o titul. Valencii sa podarilo získať 117 mil.€, Atleticu Madrid 100 mil.€ a Seville 83 mil.€.

Zvyšok ligy je úplne inde a túto nerovnosť najlepšie ilustruje fakt, že dva prvoligové tímy museli hospodáriť s príjmami, ktoré boli menšie ako 10 mil.€.

Situácia je zlá a vyhliadky do budúcnosti sú horšie. Kým Realu Madrid a Barcelone sa za posledné roky darilo každým rokom zvyšovať príjmy, zvyšok La Ligy stagnoval.

V období 2008-2011 sa podarilo Barcelone a Madridu zvýšiť svoje príjmy o 142 resp. 113 mil.€, pričom tretím najlepším v tomto ukazovateli bolo Atletico Madrid, ktorému sa podarilo svoje príjmy navýšiť o 21 mil.€, ďalej nasledovala Valencia so 16 mil.€. Athletic svoje príjmy stabilizoval, kým Sevilla a Villarreal sa potýkali s poklesom svojich príjmov.

V roku 2012 bol trend podobný, keď dvaja giganti pridali k svojim príjmom ďalších 34 mil.€ navyše. Pomyselné nožničky medzi týmito dvoma veľkoklubmi a zvyškom La Ligy sa otvárajú čo raz viac a viac a podobný trend bude nasledovať aj v najbližších rokoch, ak sa nič zásadné nezmení. Prezident Sevilly, José Maria del Nido, to vystihol asi najlepšie: "Bohatší sa stávajú bohatšími, pričom ostatní sa stávajú chudobnejšími" Šance Sevilly alebo ktoréhokoľvek iného tímu na zisk titulu v najbližších rokoch sú prakticky nulové, pokiaľ aspoň jeden z dvoch gigantov vnútorne "neimploduje".

Na európskej scéne to nie je inak, kde v popredí sú dvaja španielski giganti a zvyšok európskych veľkoklubov je ďaleko za nimi. Síce rozdiel nie je  až tak markantne veľký, ale rozdiely sú stále signifikantné. Madrid s Barcelonou zarábajú o 100 mil.€ viac ako tretí Manchester United alebo o 150 mil.€ viac ako štvrtý Bayern Mníchov. Ich príjmy sú o 200 mil.€ väčšie v porovnaní s Arsenalom, Chelsea alebo AC Milán. Naviac, z pomedzi všetkých klubov Európy zarábajú najviac na televíznych právach a iba v dvoch  ukazovateľoch ich predbehol Bayern Mníchov (príjmy z reklamy) resp. Manchester United dorovnal (príjmy z hracieho dňa).

Od roku 2005 je Real Madrid európskym klubom s najvyššími príjmami a počas 7 rokov jeho príjmy vzrástli celkovo o 204 mil.€, pričom iba Barcelona zaznamenala vyšší rast - 243 mil.€ a v posledných rokoch Realu šliape na päty. Ďalšie najväčšie nárasty zaznamenali Manchester United (121 mil.€) a Bayern Mníchov (131 mil.€), aj keď v porovnaní s vedúcim duom je to nárast zhruba o 50% ich príjmov.      

A aj tu sa pomyselné nožnice v rámci príjmov roztvárajú každým rokom viac a viac. Len v roku 2009 bol rozdiel medzi druhou Barcelonou a tretím Manchestrom United 39 mil.€, kým rozdiel v roku 2012 dosiahol úctyhodných 130 mil.€. Inými slovami, ostatní strácajú zem pod nohami, keď sa bavíme len v teórii čísel a percent. Toto je obrovská konkurenčná výhoda, s ktorou by si Real Madrid aj Barcelona mali zabezpečiť každý rok minimálne semifinále Ligy majstrov (a toto je určite jeden z rozpočtových predpokladov, s ktorým vedenie Realu a Barcelony pracuje každú sezónu).

Aj v roku 2012 to nebolo inak, španielske duo pokračovalo v navyšovaní príjmov, keď ostatné kluby zaznamenali len relatívne malý rast (Arsenal) alebo dokonca prepad (Manchester United prišiel o veľkú časť príjmov, keď nedokázal postúpiť zo základnej skupiny Ligy majstrov poslednú sezónu).

Čo sa týka rozpočtu na sezónu 2012/13 môžeme povedať, že oba kluby pracujú s umiernenými verziami rozpočtov. Real si dal za cieľ dosiahnuť rovnaké čísla na strane príjmov ako poslednú sezónu. Túto sezónu nemôžu počítať s príjmami z letnej tour (kvôli EURO 2012) a tak sa spoliehajú, že výpadok dorovnajú ostatné časti, ktoré budú musieť pochopiteľne rásť. Barcelona si je vedomá, že posledný rok z hľadiska čísel bol prelomový a historicky najlepší a budú sa preto snažiť stabilizovať situáciu do budúcnosti a za cieľ si dali o 5% nižšie príjmy v porovnaní s posledným rokom. Už teraz nemôžu rátať z príjmami z Europského superpohára, Majstrostiev sveta klubov a podľa Fausa je "každý rok ťažké hľadať nové zdroje príjmov." Treba však dodať, že Barcelone sa za posledné roky nielenže podarilo svoje plánované príjmy získať, ale vždy pridať aj niečo navrch. Takže prečo by rok 2013 by mal byť v tomto iný, však?!

Pozitívnym aspektom v prípade oboch klubov je, že svoje príjmy majú rozdelené proporcionálne medzi tri hlavné zdroje príjmov - televízne práva (Real 38%, Barcelona 40%), reklama (Real 36%, Barcelona 35%) a príjmy zo zápasov (Real 26%, Barcelona 25%). Takže aj v prípade výraznejšieho výpadku niektorého zdroja (či už kvôli športovým alebo ekonomickým faktorom) sa oba kluby môžu spoľahnúť na zvyšné dva zdroje a diverzifikovať tak riziko.

To, čo Barcelone aj Realu pomáha udržiavať si konkurenčnú výhodu na trhu oproti domácim klubom, ale aj zvyšku európskych klubov, ktoré s nimi bojujú o trofeje je  výhodný model rozdelenia peňazí z televíznych práv v Španielsku, aspoň z pohľadu oboch gigantov. Všetky ostatné najprestížnejšie a najsledovanejšie ligy v Európe, predávajú svoje práva ako celok, kde každý klub dostane rovný diel z predaného balíku. V Španielsku kluby predávajú televíznym spoločnostiam televízne práva individuálne za rôzne ceny. To napr. znamená, že  Real a Barcelone predajú svoje práva za 140 mil.€ (sezóna 2011/12), čo je trikrát viac ako tretia Valencia (48 mil.€) či štvrté Atletico (46 mil.€). 

Inými slovami, Real Madrid si s Barcelonou rozdelia 43% peňazí z televíznych práv La Ligy, čo v prepočte znamená, že dostanú o 11x viac ako posledný klub Racing Santander, ktorý sa musí uspokojiť s 13 mil.€. Tento nevyvážený až neférový model rozdelenia práv znamená prehlbovanie rozdielov na domácej, ale aj európskej scéne, keďže na televíznych právach dokonca zarábajú o 1,6 násobka viac ako prvý a posledný tím Premier League (Premier League je ekonomicky najsilnejšou ligou sveta). Prezident Sevilly, del Nido na to zareagoval nasledovne: "Tieto dva kluby zarobili o 1 500 mil.€ viac ako ktorýkoľvek klub La Ligy za posledných 10 rokov."

Oba kluby zarobili dvojnásobne viac ako posledný víťaz Premier League, Manchester City. Tento rozdiel by sa mal od sezóny 2013/14 zmenšiť na polovicu, kvôli lepšej a vyššej cene televíznych práv za Premier League, ktoré si vyjednali predstavitelia anglických klubov. V skutočnosti, ich TV príjmy sú väčšie ako príjmy z TV práv, ktoré dostáva 8 klubov z Premier League dokopy.

Dokedy môžeme očakávať takúto situáciu? Oba kluby majú uzavreté kontrakty do sezóny 2014/15, čo so sebou nesie aj jeden problém, spoločnosť MediaPro vlastník televíznych práv, požiadal o ochranu proti bankrotu po spore so Sogecable. Naviac, ostatné TV spoločnosti sa dohodli, že nebudú zvyšovať cenu za TV práva v najbližších rokoch kvôli vysokej cene a recesii na reklamnom trhu. Faus vie, že Barcelona v najbližších rokoch príjmy z tohto zdroja len ťažko zvýši a preto jeho nasledovné slová iba potvrdzujú nastolený trend: "Príjmy z TV práv dosiahli svoj vrchol a neočakávame, že by sa v najbližších piatich rokoch mohli zvýšiť."

Najväčšou hrozbou pre Barcelonu a Real však ostáva kolektívny predaj TV práv, ktoré by znamenali zníženie ich príjmov o viac ako 100 mil.€ čo by so sebou prinieslo aj stratu konkurenčnej výhody, ktorú majú v súčasnosti oproti európskym, ale aj domácim klubom. Prezident Atletica Madrid, Miguel Ángel Gil Marín, to povedal jasne: "Chceme ligu, ktorá je solventná a konkurencieschopná. Aby sme toho dosiahli rozdiel v rozpočtoch a príjmoch jednotlivých klubov sa bude musieť vyrovnať. Prvým krokom je spravodlivejšie rozdelenie TV práv."

Niet divu, že potenciálnym zmenám sa v Madride aj Barcelone bránia. José Ignacio Wert, minister športu v Španielsku, však veci vidí optimistickejšie a verí, že  kluby sa dohodnú na spravodlivejšom rozdelení. Pomyselné svetlo na konci tunela zasvietil práve prezident Barcelony, Sandro Rossel, ktorý povedal: "Televízne práva sa v súčasnosti predávajú individuálne, ale o také tri, štyri alebo päť rokov, príde čas kedy, podobne ako v Anglicku alebo Taliansku budeme predávať svoje kolektívne." Rossel je však zástancom zníženia počtu účastníkov La Ligy z 20 tímov na 16, čo by znamenalo aj vyššie príjmy z TV práv.

Možno vám to pripomína ďalšie populistické reči našich politikov, ale existujú dôvody domnievať sa že predaj kolektívnych práv je v súčte vyšší ako predaj ich častí jednotlivými klubmi. Príjmy La Ligy ako takej dosahujú v súčte 665 mil.€, ktoré sú ďaleko za spomínanou Premier League, ktorá svoje práva predáva za 1,4 mld € a od roku 2014 to bude 2,2 mld. eur. V skutočnosti je z predaja TV práv až na štvrtom rebríčku za Premier League, Bundesligou (predávajú svoje práva za 0,7 mld.€) a Sériou A. ktorá sa vrátila ku kolektívnemu predaju práv a prekročila 1 mld.€.

A to je už dôvod na rozmýšľanie, keď silnejú najmä tlaky na vybudovanie atraktívneho produktu ktorý by sa predával taktiež v zámorí a priniesol dodatočné finančné prostriedky, ktoré by pomohli stabilizovať situáciu španielskych klubov. Emilio Butragueño, legenda Realu Madrid, sa k celej situácii vyjadril nasledovne: "Chceme vybuduovať značku akou je Premier League. Najlepší hráči na svete hrajú v Španielsku a musíme toho využiť." Ľahko sa to hovorí, na druhej strane je ťažšie tieto veci preniesť a implementovať do praxe, najmä v súčasnej ekonomickej situácii, v ktorej sa celé Španielsko nachádza.

V ďalšej časti sa pozrieme na rozdelenie peňazí z európskych súťaží, priblížime si bližšie dva zvyšné zdroje príjmov Barcelony a Realu Madrid ako aj na ich výdavkovú časť.

První díl článku najdete zde.