BLOG: ĎAKUJEME PEP, 1. Časť : Sergio a Thiago

Pep Guardiola - filozof

Všetci sme nesmierne vďační Pepovi Guardiolovi, mužovi, ktorý v klube toľko zmenil a dosiahol. No je tu skupina ľudí, ktorí môžu byť ešte o čosi vďačnejší ako ostatní. Skupina ľudí, ktorých kariéra dostala nový impulz, keď ich Pep nechal debutovať vo vysnenom A-tíme. Počas 4 sezón, kedy bol Josep Guardiola trénerom nášho milovaného klubu , dal šancu celkom 22 hráčom z béčka a splnil im tak sen, hrať za prvý tím FC Barcelona. 5 z týchto hráčov zažilo svoj debut pod Pepom aj v Barce B. 22 hráčov počas 4 sezón je vcelku veľké číslo , ktoré vyjadruje mnoho zmenených životov. V tejto sérii by sme sa pozreli na všetkých tých, ktorým sa tejto pocty dostalo a Pep im darovaním šance debutovať za Áčko ovplyvnil kariéry i životy.

Začneme od začiatku, dvoma mladíkmi, ktorí zažili debut pod Pepom, ako prví. Ide o veľmi známe tváre – Sergia Busquetsa a Thiaga Alcántaru. Sú to súčasne hráči ktorí pod Guardiolom pôsobili najdlhšie, pretože pod Pepom debutovali taktiež v B tíme.

PRVÝ

Sergio Busquets Burgos

Narodený : 16.7.1988

Debut : 13.9.2008

Súper : Racing Santander

Výsledok : 1:1

Súťaž : La Liga

Ten, kto bude Pepovi vždy vďačný je Sergio Busquets, chlapec, ktorý by mohol byť viac známy ako syn Busiho, bývalého brankára Barcy. Sergio vyrastal v Badii, ale časť detstva strávil na Camp Nou, keďže jeho otec Carles bol náhradným brankárom klubu v tej dobe. Ale Sergio ani jeho brat Aitor sa moc nepotatili a keď sa na to raz Sergia opýtali odpovedal : „Brankár ?  Prosím, ja chcem hrať futbal“.

Avšak byť synom náhradného brankára Vám nezaručuje miesto v prestížnej klubovej akadémii La Masia a Sergio ako dieťa neprešiel testami. Preto musel ísť inou cestou. Začínal v Badii, neskôr hral v Barbere, Lleide a Terasse Jabac. Sergio sa nakoniec do Barcy vrátil, keď ex-barcelonský hráč a tréner Rodri presvedčil ľudí v FC Barcelona, aby dali Busiho synovi šancu. A tak sa Sergio v roku 2005 stal súčasťou klubu.

V roku 2007 sa Pep Guardiola stal trénerom B tímu a okamžite si všimol talentovaného chlapca, ktorý bol kedysi nechcený. Sergio debutoval v béčku a počas svojej prvej sezóny si pripísal 30 štartov za rezervu, pričom hral dôležitú úlohu vo víťaznom ťažení mužstva za účasťou v Segunda division. Nasledujúcu sezónu bol Pep povýšený na trénera A mužstva a Sergio ho samozrejme nasledoval.

Debut 20-ročného hráča prišiel skoro, už v druhom ligovom kole. V tomto mnohí považovali Guardiolu za neskúseného a spochybňovali jeho trénerské kvality, obzvlášť po prehre 1:0 s Numanciou, kedy sa Pep začal dostávať pod tlak. Napriek tomu sa v druhom zápase ligy rozhodol dať šancu 20-ročnému Sergiovi, ktorý strávil predchádzajúcu sezónu v rezerve. Nie je veľa trénerov ktorí by takto zariskovali, no Pep to urobil a zápas skončil remízou 1:1 a sklamaním. Ale Johan CRuyff sediaci v hľadisku sa usmieval a jeho oči doslova žiarili. O niekoľko hodín sa v tlači objavil jeho článok, ktorý indikoval, že je na obzore niečo veľké.  „ Technicky zdatnejší ako Touré, či Keita s pozičnou hrou veterána. S loptou, či bez nej. Aj náročné veci robil s loptou na nohe s veľkou ľahkosťou, na jeden , dva dotyky. Aj bez lopty ukazoval , že je vždy na správnom mieste, pripravený zastaviť súpera a odobrať mu loptu.  A to všetko napriek mladosti  a neskúsenosti, rovnako ako kedysi jeho terajší tréner“. Johan hovoril o chlapcovi, ktorému nikto okrem Pepa neveril – Sergiovi Busquetsovi.

4 mesiace potom čo debutoval za Španielsku U21, 6 mesiacov po debute za Barcelonské Áčko a 8 mesiacov po tom čo hral 4-tú španielsku divíziu, debutoval Sergio v seniorskom tíme Španielska, považovanom za najlepší na svete. Nebolo to obdobie, ako si ho 20 ročný chlapec predstavoval 8 mesiacov predtým, keď sľúbil svojmu strýkovi, že sa vráti do Badie a bude mu pomáhať ako asistent pri tíme Juvenilu. Sergio síce tento sľub dodržať nedokázal, no chystal sa dosiahnuť niečo, čo sa jeho otcovi nikdy nepodarilo.

Človek by veril, že tento rozprávkový príbeh už lepšie skončiť nemôže. Ale Sergiov príbeh je jeden z tých špeciálnych. V čase keď sa končila jeho prvá sezóna v A tíme, nielen že posadil Yaya Tourého na lavičku a stal sa mužom číslo 1 na poste defenzívneho záložníka, bol tiež na ceste k zisku 6 trofejí zo 6 možných získať. Nakoniec teda môžeme konštatovať, že to bola úspešná debutová sezóna pre Pepa Guardiolu a jeho žiaka Sergia.  O rok neskôr Sergio opäť vyhral s Barcou ligu, no čo je pôsobivejšie, že sa stal vo veku 21 rokov majstrom sveta s La Furia Roja. S piatimi trofejami v nasledujúcich dvoch sezónach, 23-ročný, kedysi nechcený Sergio, mal už len jedno prázdne miesto v kolonke trofejí – primát Majstra Európy so Španielskom. La furia Roja však v Poľsku a na Ukrajine dokázala ako prvá v histórii obhájiť titul majstrov Európy a Sergio tak získal aj posledný chýbajúci diel veľkolepej skladačky.

Rinus Michel raz povedal, že ak si nevšimnete na ihrisku defenzívneho záložníka, znamená to, že odvádza vynikajúcu robotu.  Našťastie pre Busiho a Barcu, nikým nepovšimnutý chlapec po návrate do klubu padol do oka mužovi so zvláštnym zmyslom pre talent. Zvyšok, ako sa hovorí, je už história.

Pep Guardiola : „ Je to najlepší defenzívny záložník na svete“.

DRUHÝ

Thiago Alcántara de Nascimento

Narodený : 11.4.1991

Debut : 17.5.2009

Súper : RCD Mallorca (vonku)

Výsledok : 2:1

Súťaž : La Liga

Ďalší hráč, ktorý je určite Pepovi vďačný je Thiago. Rovnako ako Sergio debutoval pod Guardiolom v jeho prvej sezóne v rezerve Barcelony, neskôr aj v prestížnom prvom tíme. Thiago je rovnako ako Sergio syn bývalého futbalistu, Mazinha, Brazílskeho majstra sveta z USA 1994. V Thiagovom prípade to v jeho detstve znamenalo veľa.

Na pravej paži má Thiago tetovanie dieťaťa v plienkach, hrajúce sa vo vlnách s nebom plným hviezd a samozrejme futbal. Tetovanie si dal spraviť ako 18-ročný a vychádza zo starej fotografie, ktorú odfotili jeho rodičia keď mal iba 14 mesiacov v Taliansku. Toto mu pomáha uvedomiť si, odkiaľ pochádza. Narodil sa v Taliansku v roku 1991, no keď mal 3 roky, presťahovali sa do Španielska keď jeho otec zmenil klub. A tu sa rozhodlo, že Thiago bude hrať futbal. Začínal v Priegue v malom tíme vo Vigu. Ako 6 ročný už hrával s 8 ročnými chlapcami a ukazoval enormný talent. Keď Mazinho podpísal Elche, šiel spolu s ním i Thiago. Po krátkych šiestich mesiacoch sa rodina presťahovala späť „domov“ do Brazílie a Thiago začal nastupovať za Flamengo, no po 3 rokoch sa vrátil naspäť na Pyrenejský poloostrov a nastupoval za Urecu. Vtedy  sa oňho začali zaujímať  giganti La Ligy Valencia, Real Madrid a samozrejme FC Barcelona. 14-ročný mladík sa rozhodol presťahovať do La Masie a hoci bol zvyknutý často sa premiestňovať, tento krát to bolo ťažšie, pretože bol prvýkrát odkázaný sám na seba.

Ako Thiago rástol, vždy vedel, že chce byť ako jeho otec, profesionálny futbalista a v 14-tich sa rozhodol, že je čas urobiť nejakú obeť, aby sa mu to podarilo. Musel sa niečoho vzdať. Nebolo miesto pre hranie futbalu v škole, ktoré ho vyčerpávalo pred dôležitými víkendovými zápasmi  a taktiež žiadne vychádzky s priateľmi do neskorého večera. Toto rozhodnutie zaňho nikto nespravil, urobil ho Thiago pre seba. Vyrastal v obkolesení mnohých atlétov a športovcov a vedel, že zaberie mnoho úsilia dostať sa na vysnívaný vrchol. Najťažší však bol život bez vzdialenej rodiny. No Thiago si našiel druhú rodinu, rodinu v La Masii, medzi rovnako starými chlapcami , najmä Jonathana dos Santosa, ktorý sa mu stal druhým bratom. Neskôr sa do La Masie dostal aj Thiagov mladší no rovnako talentovaný brat – Rafinha. V La Massi a Barce sa stal Thiago súčasťou vynikajúcej generácie hráčov ’91, kde hrával s teraz už dobre známymi menami ako Cristian Tello, Isaac Cuenca, Marc Muniesa, Martín Montoya a Marc Bartra.

V roku 2007, keď mal Thiago 16 rokov, padol do oka trénerovi B tímu, Josepovi Guardiolovi. Spolu s rovesníkom Gaiom Assullinom (momentálne hrajúci v Racingu Santander) si zahrali v B-tíme v predsezónnej príprave. Thiago debutoval v béčku v 7. kole súťaže proti Igualande, pri remíze 1:1 12.10.2007. 1.12.2007 odohral svoj druhý zápas za rezervu proti Santboá a predviedol úžasný výkon. Vo veku iba 16-rokov sa okamžite o Mazinhovom synovi začalo viac a viac hovoriť. Pep však nechcel vývoj tohto diamantu nijako uponáhľať a tak Thiago dohral sezónu v Juvenile A s 5 štartami za B-tím.

Potom , čo bol Guardiola menovaný za Bossa A-tímu, prevzal rezervu na sezónu 2008/2009 ďalší skvelý bývalý hráč – Luis Enrique a rozhodol sa Thiaga podporovať. Thiago odohral za béčko 25 zápasov s vyhliadkami na debut v prvom tíme Pepa Giardiolu. 17.5.2009 vo veku iba 18 rokov sa Thiago dočkal, keď si odbil vysnívaný debut v zápase s Realom Mallorca.

Nasledujúcu sezónu 2010/2011 Thiago ostal hráčom B-tímu, pretože Guardiola bol presvedčený, že má ešte čas a nie je sa kam ponáhľať.  Pep doprial Thiagovi ďalšie dva štarty v drese A-tímu a 20.2.2010 Thiago strelil Racingu Santander aj svoj prvý gól pri výhre 4:0. Thiago strávil sezónu ako hráč B-tímu, no pripísal si na konto 17 štartov za Áčko a mnohí už volali po jeho trvalom zaradení do kabíny prvého tímu.

Mnoho fanúšikov sa bálo, aby sa klubu tento obrovský talent nevyšmykol pomedzi prsty, keď Guardiola tak otáľal s jeho zaradením do A-tímu. No bolo to dobre premyslené rozhodnutie Pepa, ktorý si bol vedomý toho, že Thiago má stále iba 19 rokov. Ale Thiagove výborné výkony boli na príliš vysokej úrovni, aby ostával v rezerve a tak ho Pep povýšil do prvého tímu, no stále ostal opatrný s jeho nasadzovaním. Napriek tomu Thiago ukázal trénerovi, že i napriek mladému veku je viac než pripravený na vrcholový futbal.  Prvú sezónu v prvom tíme ukončil s bilanciou 45 zápasov a 2 gólov.

Ťažko povedať, ako by to bolo dopadlo keby dal Pep Thiagovi šancu oveľa skôr, ale je zrejmé že by to mohlo dopadnúť inak, ako sme to videli u hráčov, ktorí debutovali vo veľmi mladom veku, najnovšie Bojan Krkič. S Thiagom Guardiola neprispel iba k rozvoju obrovského talentu, ale aj k rozvoju oveľa mentálne silnejšieho hráča. Ukázal, že musíte tvrdo pracovať ak chcete dosiahnuť najvyšší level  a ak sa vám podarí skórovať, nejdete sa tešiť ku hráčskej  lavičke, ale idete oslavovať za hráčom, ktorý vám na gól nahral, alebo k nemu inak dopomohol. Vďaka Pepovi nevletel Thiago do prvého tímu priskoro a vyhol sa nebezpečenstvu z obrovského rozdielového skoku. Namiesto toho učinil postupný proces, krok za krokom, čo Thiagovi pomohlo k tomu, aby si zaistil pevné miesto v najlepšom tíme na svete aj v tak mladom veku.

Pep Guardiola : „Thiago momentálne prechádza fázou, v ktorej čoho sa dotkne, premení na zlato. Každá strela má gólové parametre. Ale musíme s ním pracovať krôčik po krôčiku. Je hráčom prvého tímu, takže prirodzene musí mať kvalitu. Napriek tomu, že je veľmi mladý a má veľký priestor na zlepšenie sa neustále konštantne vyvíja a zlepšuje“.

Zostante naladení na druhú časť, v ktorej sa pozrieme na príbehy Xaviho Torresa, Marca Muniesu a Alberta Botíu.