BLOG: Dream Team v Barcelone – ktorý bol lepší?
Olympijský výber Španielska moc radosti Španielom a ani hráčom FC Barcelony (Cristian Tello, Jordi Alba a Martin Montoya boli súčasťou olympijského výberu) nepriniesol. Bol to totálny prepadák. Jeden z ašpirantov na titul vypadol hneď v základnej skupine a po nepresvedčivých výkonoch, kde sa im proti výberom Japonska, Hondurasu a Maroka nepodarilo streliť ani gól, turnaj opúšťali v slzách a plný rozčarovania...
Avšak, basketbalisti Španielska si písali vlastný príbeh, keď na ceste do finále porazili silné tímy Francúzska, Ruska alebo Číny, ktorá bola na tohtoročných OH veľkým sklamaním. V základnej päťke žiarili aj dvaja bývalí a jeden súčasný hráč Reaglu Barcelona. Vo finále na nich čakal ťažký oriešok v podobe USA, ktoré bolo preplnené hviezdami z NBA. Kobe Bryant, LeBron James a Kevin Durant valcovali jedného súpera za druhým a kráčali si po zlatú medailu, ktorú aj nakoniec získali, keď vo finále zdolali Španielov o 7 bodov.
Americký basketbalisti a FC Barcelona bude navždy spojená s názvom Dream Team, ako tomu bolo aj na letných olympijských hrách v Barcelone roku 1992, kde prvý Dream Team vedený Michaelom Jordanom, Magicom Johnsonom a Larry Birdom prešiel celým turnajom ako nôž maslom a bez problémov vyhral zlato.
Ale v tej dobe hral v Barcelone ďalší tím, ktorý sa zaslúžene volal Dream Team. FC Barcelona vyhrala svoju prvú trofej v Lige majstrov, keď zdolala vo finále Sampdoriu Janov 1:0 vo Wembley, vďaka delovke Ronalda Koemana v nadstavenom čase.
V basketbale debaty a polemiky silnejú a otázka znie: Ktorý tím je lepší, ten z roku 1992 alebo ten súčasný? Kobe s Lebronom majú jasno a tvrdia, že tím z roku 1992 by porazili, aj keď by to bolo vraj len veľmi tesne.
Barcelona má tiež v súčasnosti k dispozícii ďalší Dream Team. Tím okolo Tita Vilanovy môže vyhrať ďalšie trofeje a prepísať ďalšie rekordy, ale v súčasnosti sa jeho éra iba začína písať a na prípadné úspechy si budeme musieť ešte počkať. To predchádzajúci tréner Barcelony, Pep Guardiola, sa do klubovej histórie zapísal zlatými písmenami a na toto obdobie bude futbalový svet spomínať ešte dlho.
Guardiola bol kľúčovým hráčom prvého Dream Teamu, stredný záložník, ktorý s citom organizoval hru ako aj rozdával presné prihrávky svojím spoluhráčom.
V pondelok večer sme boli svedkom návratu Cruyffovho Dream Teamu na Nou Camp, kde sa im dostalo zaslúženého uznania a pocty, kde Barcelona symbolicky v zápase o Gampérov pohár privítala po 20ich rokoch práve Sampdoriu Janov, aby si tento dôležitý míľnik v histórii klubu pripomenula.
Pri tejto príležitosti sa nám núka otázka: Ktorý barcelonský Dream Team bol lepší?
Začiatky
V 90tych rokoch Barcelonu viedol legendárny Johan Cruyff, ktorý prišiel, ako tréner už v roku 1988. Cruyff patril medzi najlepších hráčov, ktorý v Barcelone kedy hrali, bol veľkým zástancom Totálneho Futbalu. Pred tým ako sa do Barcelony vrátil ako tréner stihol s Ajaxom vyhrať Pohár víťazov pohárov (súťaž, ktorú hrali víťazi domácich pohárov ako bol FA Cup alebo Copa Del Rey pozn. aut.) v sezóne 1986/87.
S Barcelonou sa mu to podarilo o dva roky neskôr, keď vo finále Barcelona porazila Sampdoriu Janov 2:0. V ďalšej sezóne s Barcelonou vyhral Copa Del Rey. Po príchode Cruyffa v La Lige dominoval Real Madrid so strelcom Hugom Sanchézom, ktorý sa stal 4x po sebe najlepší strelcom ligy v sezónach 84/85 až 89/90 (v sezóne 84/85 hral sa Atletico Madrid pozn. aut.) a dopomohol tak Realu k 5 titulom v rade.
Cruyff trénoval Barcelonu už od roku 1988, ale až obdobie od roku 1990 - 1994 sa považuje za skutočné obdobie Dream Teamu. Barcelona prešla veľkou obmenou kádra a z víťazného finále proti Sampdorii v tíme ostali iba traja hráči a to Andoni Zubizarreta, Eusebio Sacristan a Julio Salinas. Cruyff priviedol veľké zahraničné hviezdy, akými boli Hristo Stoichkov, Michael Laudrup a Koeman. Dal priestor mladým neskúseným a hlavne neprevereným hráčom z La Masie ako bol Josep Guardiola, ktorý sa postupne vypracoval na jedného z najlepších hráčov na svojom poste.
Guardiola bol vymenovaný za nového trénera prvého tímu Barcelony po dvoch neúspešných sezónach, ktoré vyvrcholili vyhodením Franka Rijkaarda. A znovu to bol Guardiola, ktorý bol mladým a neskúseným trénerom, ktorý sa o 4 roky neskôr stáva najlepším trénerom v histórii klubu. Guardiola zdedil po Rijkaardovi pár dobrých hráčov, ale aj tak Barcelona prešla mnohými zmenami. Postupne odišli piliere Rijkaarodvej éry, Deco, Ronaldinho a Eto´o a prišli noví hráči ako Dani Alvés, Keita a Gerard Piqué.
Podobne ako Cruyff aj Guardiola dal priestor mladým hráčom z akadémie v podobe Pedra a najmä Sergia Busquetsa, ktorý sa vypracoval na jedného z najlepších defenzívnych záložníkov na svete. Znie vám to povedome však? Zabezpečil postupný rozvoj a progres Lionela Messiho, ktorý sa stal jedným z najlepších hráčov na svete, ak nie najlepším. A takto by som mohol pokračovať ďalej.
Akými hráčskymi zmenami Barcelona prešla asi najlepšie ilustruje fakt, že z víťaznej 11tky z Parížskeho finále do finále o 3 roky neskôr v Ríme nastúpili iba Carles Puyol a Victor Valdés.
Úspechy
V sezóne 1990/91 Cruyffov Dream tím vyhral po 6tich rokov znova domácu súťaž a prerušil tak hegemóniu Realu Madrid. Bolo to pohodové víťazstvo, keď druhé Atletico Madrid strácalo na Barcelonu 10 bodov. V tej dobe iba víťaz ligy postupoval do Ligy majstrov, čo dávalo Cryuffovmu tímu možnosť zabojovať a vyhrať po prvýkrát v histórii klubu túto prestížnu trofej.
V predkole sa Barcelona stretla s nemeckým Kaiserslauternom a postúpila po nervy drásajúcom góle Jose Maria Bakera z 87. minúty, keď znížil na 1:3, čo nakoniec Barcelone stačilo k postupu, keďže doma na Nou Campe vyhrala 2:0. V skupinovej fáze sa stretla postupne so Spartou Praha, Dynamom Kyjev a Beneficou Lisabon (v tej dobe sa za víťazstvo pripisovali len 2 body pozn. aut.). Víťaz skupiny automaticky postupoval do finále, kde sa stretol s víťazom druhej skupiny. V predposlednom kole Barcelona prehrala so Spartou 1:0 a skomplikovala si tak postup do finále. Všetko však napravila v poslednom kole keď porazila Beneficu 2:1 a Sparta prehrala s Dynamom Kyjev 1:0.
Finále bolo veľmi napínavé a ani za 90 minút sa diváci gólu nedočkali a tak zápas šiel do predĺženia, kde Ronald Koeman prestrelil z priameho kopu brankára Gianlucu Pagliuca a Dream Team sa mohol radovať z najcennejšej trofeje, bol to obrovský úspech.
V sezóne 1991-92 vyfúkla Barcelona Realu Madrid titul v poslednom kole. Real Madrid mal náskok 1 bodu a v poslednom kole hral na ihrisku 15teho Tenerife, kde Barcelona na Nou Campu privítala nevyspytateľné Athletic Bilbao. Blaugranas po dvoch góloch Stoichkova porazili Bilbao 2:0 a netrpezlivo čakali na výsledok z Tenerife, kde Real po 28. minútach vyhrával už 2:0 (najmä priamy kop Hagiho určite stojí za pozretie pozn. aut.) Tenerife ešte do polčasu znížilo, aby svoje dielo dokonalo v druhom polčase a porazilo Real Madrid 3:2.
Od tej doby je tento kanársky tím veľmi obľúbený aj v Barcelone. Tenerife v poslednom kole o nič nešlo, nakoľko ani prípadná porážka by ich neodsunula do pásma zostupu. O to viac si FC Barcelona ich víťazstvo cení. FC Barcelona v celom priebehu ligy nebola na prvom mieste, podarilo sa jej to až v poslednom kole. Mnohí futbaloví historici sa zhodujú, že ide o jedno z najkrajších nepriamych stretnutí o ligový titul v histórii futbalu.
O rok sa situácia zopakovala. Real Madrid viedol ligu o 1 bod pred Barcelonou a v poslednom kole merengues znova cestovali do Tenerife, blaugranas naopak privítali na svojom ihrisku Real Sociedad a vďaka gólu Stoichkova celok z Baskicka porazili. Realu Madrid ako keby spomienky zväzovali nohy a tento krát prehrali 2:0 a história sa zopakovala.
V sezóne 1993/94 Barcelona získala Romária a pripísala si 4 titul v rade, keď o ligový titul bojovala s Deportivom La Coruňa. Na konci sezóny mali oba tímy rovnaký počet bodov, ale vzájomné zápasy týchto celkov dopadol lepšie pre tím z Katalánska, ktorý doma porazil Deportivo 3:0 a na Riazore prehral iba 1:0. Čo si však väčšina fanúšikov z tejto sezóny pamätá je výhra nad Realom Madrid 5:0 a nezabudnuteľný hattrick Romária.
V sezóne 2008/09 Guardiolova družina začala historickú cestu za 6 pohármi (El Barca de las 6 Copas), ale s akým prehľadom a dominanciou vyhrali tri najcennejšie tituly v sezóne bolo neuveriteľné. V lige skončili na prvom mieste, 9 bodov pred druhým Realom Madrid. Svojho soka porazili doma aj vonku a najmä výhra 2:6 na Santiago Bernabeu prepísala historické tabuľky medzi týmito rivalmi, keď išlo o zápas, kde sa jednému z tímov podarilo dať viac ako 5 gólov na súperovom ihrisku. V Copa Del Rey porazili Athletic Bilbao 4:1 a vo finále Ligy majstrov porazili Manchester United 2:0, kde dominovali prakticky celý zápas a Sir Alex Ferguson vzdal poklonu tímu Pepa Guardiolu, keď povedal, že sa stretol a prehral s najlepším tímom počas svojej kariéry.
V sezóne 2009/10 Barcelona priviedla za veľké peniaze Zlatana Ibrahimoviča. Na ceste za 6 pohármi skompletizovali zbierku ďalších troch trofejí, keď vyhrali Španielsky superpohár, Európsky superpohár a po prvýkrát aj Majstrovstvá sveta klubov. V sezóne sa im podarilo obhájiť ligu o 3 body pred Realom Madrid. Barcelona v jarnom El Clasicu porazila Real Madrid 2:0 a môžeme povedať, že týmto víťazstvom prakticky rozhodla o titule. Zaujímavosťou bolo, že Barcelona sa dostala na prvé miesto v tabuľke už v prvom kole a počas celej sezóny sa tam dokázala udržať.
Ibrahimovič nezapadol do systému Guardioly a po sezóne odchádza na hosťovanie do AC Milan. Na miesto neho prichádza David Villa, ktorý dvoma gólmi v El Clasicu (5:0) pomohol Barcelone k tretiemu titulu v rade. Barcelona sa vrátila opäť do Wembley a vyhrala svoju štvrtú trofej v Lige majstrov, keď znova vo finále porazila Manchester United o dva góly v pomere 3:1. Skóre otvoril po ukážkovej kolmici Pedro. Rooneymu sa podarilo ešte vyrovnať, ale Barcelona ovládala a určovala tempo zápasu a po góloch Messiho a Villu sa mohla znova radovať.
V poslednej sezóne pod Guardiolom, Barcelona vyhrala oba superpoháry ako aj Majstrovstvá sveta klubov a na konci sezóny pridala víťazstvo v Copa Del Rey. Guardiola sa stal najúspešnejším trénerom Barcelony, keď sa mu podarilo vyhrať za 4 sezóny 14 trofejí z 19tich možných a predstihol do vtedy prvého Johana Cruyffa. Cítiac únavu ako aj možno obavu z prípadného vyhorenia tzv. burnout syndrómu, svoje pôsobenie na lavičke ukončil.
Koniec
Pre Cryuffov Dream Team to bola určite drvivá porážka 4:0 vo finále Ligy majstrov proti AC Milán, ktorá otriasla do vtedy sebavedomou mašinou na víťazstvá. Sebavedomý Cruyff aj napriek porážke do médií vyhlasoval, že Barcelona bola lepším tímom a AC Milán bolo slabé. Jeho predošlé , môžeme povedať, až chvastanie do vtedy vždy viedlo k titulom a v Barcelone bol oslavovaný ako génius. Vtedy skôr vyzeral ako idiot, nie ako génius. V 1994 Laudrup prestúpil do Realu Madrid a o rok neskôr Romário a Stoichkov po problémoch v klube taktiež Barcelonu opustili. Cruyff dva roky nič nevyhral a vedenie stratilo s autokratívnym Cruyffom trpezlivosť a vyhodili ho.
To Guardiolov koniec bol úplne iný. Počas svojho pôsobenia mal výrazný konflikt s talentovaným, ale problémovým Zlatanom Ibrahimovičom. Guardiolovi sa Švédskeho útočníka podarilo efektívne nahradiť Davidom Villom. Počas poslednej sezóny Barcelona nevyhrala Ligu alebo Ligu majstrov po prvý krát pod jeho vedením. Vo svojej poslednej sezóne vyhral 4 trofeje, ale aj tak sa rozhodol ukončiť svoje pôsobenie na lavičke Barcelony. Barcelona sa so svojím hrdinom rozlúčila vo veľkom štýle a novým trénerom sa stal jeho asistent a kamarát Tito Vilanova.
Najlepšie
Cruyffovmu tímu sa podarilo prerušiť päť ročnú hegemóniu Realu Madrid a vyhrala štyri krát v rade ligu a po prvýkrát v histórii vyhrala Ligu majstrov. Guardiolovi sa síce nepodarilo vyhrať La Ligu štyri krát po sebe, ale vyhral za kratšie obdobie viac trofejí ako Cruyff a v Lige majstrov triumfoval dokonca dva krát.
Moja otázka na záver, ktorý Dream Team bol podľa vás lepším, dominantnejším resp. ktorý máte radšej a prečo?
Vytiahni v krčme: V roku 1992 získal Olympíjsky futbalový výber Španielska svoju prvú a doposiaľ jedinú zlatú medailu a Guardiola bol vyhláseným najlepším hráčom celého turnaja.
Bav se s námi a získej finanční ocenění
Přečtěte si také
Nejčtenější
Tabulky
# | Tým | Z | B | |||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
1. | FC Barcelona | 38 | 88 | |||||
2. | Real Madrid | 38 | 78 | |||||
3. | Atlético Madrid | 38 | 77 | |||||
4. | Real Sociedad | 38 | 71 | |||||
5. | Villarreal | 38 | 64 | |||||
6. | Real Betis | 38 | 60 | |||||
… | ||||||||
19. | Espanyol | 38 | 37 | |||||
20. | Elche | 38 | 25 |
# | Tým | Z | B | |||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
1. | Granada | 42 | 75 | |||||
2. | Las Palmas | 42 | 72 | |||||
3. | Levante | 41 | 71 | |||||
4. | Deportivo Alavés | 42 | 71 | |||||
5. | SD Eibar | 42 | 71 | |||||
6. | Albacete | 42 | 67 | |||||
… | ||||||||
19. | Málaga | 41 | 43 | |||||
20. | UD Ibiza | 42 | 34 | |||||
21. | Lugo | 41 | 31 |
Primera División - statistika hráčů
1. | K. Benzema | 27 | |
2. | I. Aspas Juncal | 17 | |
J. Jiménez López | 17 | ||
V. Júnior | 17 | ||
5. | E. Ünal | 16 |
1. | K. Benzema | 12 | |
O. Dembélé | 12 | ||
3. | D. Parejo Muñoz | 10 | |
I. Muniain Goñi | 10 | ||
J. Alba Ramos | 10 |
1. | O. Alderete Fernández | 15 | |
2. | D. Suárez Suárez | 14 | |
3. | M. Arambarri Rosa | 13 | |
4. | Ó. Trejo | 12 | |
S. Busquets i Burgos | 12 |
Plkátko
Pro psaní příspěvků musíte být přihlášen(a)