BLOG: Fernando vládca Madridu

Keď sa hovorí o najlepších hráčoch, ktorí hrali La Ligu, zväčša sa spomínajú rovnaké mená: Cruyff, Zidane, Messi a podobne. Všetci títo hráči sú legendami, mali alebo majú schopnosť produkovať božské momenty pomocou okúzľujúcej techniky. Je však jeden hráč, ktorý je neustále prehliadaný – Fernando Redondo.

Bol považovaný za defenzívneho záložníka, klasické „číslo 5“ Argentíny. Robil prácu prinášajúcu so sebou rozbíjanie súperových útokov, rozohrávku a prenikanie do súperovej obrany. Rovnako ako defenzívny záložník, Redondo bol aj hlboko položený playmaker. Svaly boli stále spojené s mozgom. Jednoducho povedané mal oboje.

Svoju kariéru začal v domovine, presnejšie v Argentinos Juniors. Hral tam 5 rokov pred tým ako sa uskutočnil prechod do Európy. Do Európskeho futbalu vstúpil v roku 1990 v Tenerife. Redondo strávil na Kanárskych ostrovoch 4 roky a odohral 103 zápasov.  Španielsko okúzlil schopnosťou podieľať sa na vývoji zápasu na oboch stranách hracej plochy. Odozva veľkých rýb na seba nenechala dlho čakať. V roku 2004 sa ozval Real Madrid a s týmto spojením sa pre Fernanda začala zlatá éra.

Už prvá sezóna v bielom drese mu priniesla úspech v podobe ligového titulu. Bol to len začiatok, aj keď sa Redondo stal hlavnou postavou Realu v strede poľa. Prvý rok v Reale bol v znamení Fernandovho neustáleho zlepšovania. U pusiniek ukazoval viac talentu ako v predošlých pôsobiskách.

Nebol obdarený extrémnou rýchlosťou, nebola to ani „motorová myš“, skôr sa spoliehal na priestorové vnímanie a prácu s loptou. Lopty odoberal súperom neustále, napádal precízne s hlavou nepretržite vztýčenou. Stále hľadajúci, stále bdelý. Akoby mal zjavenia čo so práve chystá súper urobiť. Ako náhle mal loptu v držaní poslal prudký, presný pas na nohu a následne si hľadal miesto, aby mohol poskytnúť spoluhráčom možnosť na prihrávku. Vždy keď Real zakladal útok, hlavným maršálom bol práve Redondo.

Ďalší ligový titul pridal do zvierky v sezóne 96/97. O rok neskôr sa výrazným spôsobom podpísal pod úspech Realu v Lige Majstrov. Jeho vytrvalý a pokojný štýl bol presne stavaný na Ligu Majstrov a predstavoval hlavný faktor za úspechmi Realu v danom období. Výborne si rozumel v strede poľa s Clarence Seedorfom a Christianom Karembeu. Táto spolupráca vyústila v ročníku 97/98 k víťazstvu v LM, keď vo finále Real porazil v tej dobe mimoriadne silný Juventus Turín.

Vrchol kariéry dosiahol v sezóne 99/00. Real sa chystal na ďalší úspech v LM a Redondo mal byť mužom, ktorý biely balet k vytúženej trofeji dovedie. Fernando preukázal vysoké porozumenie s novým hráčom Steve McManamanom, Angličanova ochota uzatvárať priestor a plniť si tak defenzívne úlohy poskytovala Redondovi možnosť výraznejšieho diktovania hry. Jedno z jeho najpamätnejších predstavení v LM sa odohralo voči obhajujúcemu šampiónovi z Manchesteru vo štvrťfinále. Bránil a tvoril rovným dielom, vrchol okúzľujúceho predstavenia ukázal v tomto zápase v situácii pri ktorej dokonale obalamutil Henninga Berga a pripravil Raulovi gól na podnose. Ako jednému z mála hráčov sa mu podarilo ovládnuť stred poľa na úkor Roya Keane od začiatku do konca. Sir Alex Ferguson po zápase nešetril na Fernandovu adresu slovami chvály: „Čo má ten hráč v nohách? Magnet?“ Real nakoniec vo finále porazil Valenciu v pomere 3-0. Redondovi bolo udelené ocenenie MVP daného ročníka LM.

Po európskom úspechu bol Redondo za veľkej nevôle fanúšikov predaný do AC Milána. Jeho odchod vyústil do mnohých protestov madridských fanúšikov. Nanešťastie Fernando bol jednou z prvých obetí projektu Galacticos. Peniaze z jeho predaja boli použité na kúpu Luisa Figa.

V Miláne sa Redondo vážne zranil na jednom z prvých tréningov. Zranenie sa ukázalo natoľko vážne, že Fernando sa neobjavil v súťažnom zápase 2,5 roka. Celkovo za AC odohral v priebehu štyroch rokov iba 16 zápasov. Po zranení sa rozhodol neprijať od AC mzdu, rovnako klubu vrátil dom a auto, ktoré mu AC kúpilo. Aj tieto atribúty vykresľujú charakter hráča, ktorého najväčšou túžbou bolo hrať futbal.  V roku 2004 po ďalšom zranení kolena Fernando aktívnu kariéru ukončil definitívne

Pripomenutie si 10 rokov počas ktorých preukazoval svoje kvality na španielskych trávnikoch dáva za pravdu tým, ktorí tvrdia, že bol jedným z najlepších.