BLOG: Futbalový vianočný večierok

Romi, bratislavský Schöne Náci, Rafter, Aňuch, Jožko, Matthias, Sunny a popi

Taká tradícia sa pestuje v modernom svete, vo vianočnom čase, zväčša už pred Štedrým dňom, organizovať všelijaké vianočné večierky.

Kolegovia si pripíjajú na firemných akciách, stretávajú sa rôzne partie kamarátov... aj tých futbalových.

A ja vám zase idem vypisovať o tých, ktorých spojila futbalová Barça. A kde inde by som vypisovala? Toto je moja domovská stránka – s doberaním sa, „serióznejšími“ ťahanicami, mínuskovaním, či už ide o Barçu alebo o niečo iné... no tu som v "netovom svete" doma. Tak idem opísať ďalšie stretko s  kamarátmi, veď hoci možno aj s frflaním, „doma“ sa to už nejako prežije...

Viete, mali sme večierok... A aby sme ten Štedrý deň stihli každý doma s rodinou, tak bol „už“ 22.12.

Vianočný „predkrm“ sme si ale dali už 16.12.2012 pri sledovaní šlágra ligového kola: Barcelona – Atlético (4:1).

Najprv dostala Sunny sladké darčeky k narodkám. K otváracej trojke večera – Sunny, ja a Jožko sa čoskoro pridal aj Matthias. Boli sme riadne vyobliekaní po barcelonsky, aj „Dortmundčan“ Matthias prišiel pekne v čiernom barcelonskom drese. Veľmi sme chceli dotiahnuť aj zástupcu Atlética – Pricelessa, ale tomu to nakoniec nevyšlo, takže s tým sme boli spojení len cez sms.

Večer pre nás začínal sľubne – na obrazovke sme ako prvé zhliadli vyrovnávajúci gól Espanyolu na Santiago Berbanéu. A potom už na nej (vlastne na všetkých obrazovkách v prednej časti baru) nabehol prenos z Nou Campu. Zápas stihol aj bano. Okrem Barçy sme v ten večer na diaľku podporovali aj zástupcov českého fanklubu Barcelony, ktorí boli priamo na štadióne. Dobrý výber zápasu! A to pritom s riadnym – predsezónnym predstihom. Aj keď... zo začiatku sme museli pred obrazovkou všetci uznať kvality Atlétika a bombardéra Falcaa. Keď konečne prišiel aj Matúš s kamarátom, vypočul si krátke hodnotenie, v ktorom sa hovorilo o hlavičke Falcaa do žrde a že Barça už síce tiež bola v súperovej šestnástke, ale ešte nie s loptou.

„Novopríchodzích“ Falcao privítal gólom. Pri vedľajšom stole vyskočila s potleskom skupinka chlapov a cez celý bar zaznel výkrik: „Ten ich ale vyškolil!“ No hej. Tak sme si zatiahli barcelonské šály a čakali, čo bude ďalej. A bol parádny gól Adriana. Chlapčisko má ale fazónu v tejto sezóne! Ten gól bol navyše ohromnou lahôdkou, nevedeli sme, či viac oslavovať alebo neveriacky krútiť hlavou. Chalani si hneď všimli, že aj Titovi to chvíľu trvalo, kým sa spamätal a začal oslavovať.

Pred koncom polčasu ešte chladnokrvne, ako inak, zavesil Busquets. Zase sme hlučne vyskočili od radosti, škodoradostne sa zaksichtili do vedľajšieho boxu a k tomu pridali výkrik: „Ten ich ale vyškolil.“ (Bola som si istá, že kričal Matúš, ale neskôr ma Sunny presviedčala, že to bol bano. Tak neviem chlapci, ale jeden z vás dvoch snáď hej.) Ale neboj, Priceless, pri tebe by to bolo iné...:-) Z toho, čo sme počuli, tí vedľa neboli veľkí sympoši – múdri ako rádio a tipla by som, že skôr ako fanúšikovia Atlética, „len“ anibarcelonisti. Ale neviem. Viac som sa o nich nestarala. V ten večer už patril bar nám.

Na rozdiel od iných večerov, keď sa všade pozerá a komentuje niečo iné, teraz bola naozaj všade Barça s Atléticom a naša najpočetnejšia, najvyobliekanejšia, najhlučnejšia a najviac sláviaca skupinka tomu jednoznačne vládla. Tak, ako si to ešte nepamätám zo žiadneho predchádzajúceho večera. 

Konečne sme si zase trocha mohli užívať napr. aj (podľa Sunny dlhorukého) Alexisa, ktorý nepadal ako hnilá hruška, ale zdalo sa nám, že sa v ten večer snaží súboje ustávať. A potom už prišli Messiho chvíle. Gól na 3:1 a hneď som si spomenula na Josefov tip. Bano však tvrdil, že ešte jeden príde, lebo momentálne Leo dáva góly po dvojiciach. A tak aj bolo. Messiho druhý gól, ktorým uzavrel skóre na 4:1, bol bodkou za perfektným večerom.

A do týždňa sa konal ďalší spoločný večer, vlastne skoro celý deň – (pred)vianočný.

Zastúpené bolo opäť východné (traja rodení Popradčania – Aňuch, popi a Jožko), stredné aj západné Slovensko a dokonca aj miesto konania - naše hlavné mesto. :-) Sunny je už zvyknutá, že býva jediná domáca. No a tiež zahraničie! Z Rakúska za nami opäť zavítal Matthias.

Už v piatok prišla do Bratislavy k organizátorke Sunny Aňuch (Anička). Dve šikovné baby, čo píšu o Barcelone – základ akcie položený a v sobotu tesne pred obedom sme sa k nim pekne po dvojiciach pridali aj ostatní. Matthias autom vyzdvihol na železničnej stanici popiho, pre mňa sa na ceste MHD-čkou zastavil Jožko a Mirrko doviezol Raftera. Aby bol dostatočný počet ľudí pre prvý bod vianočného dňa – futbalový zápas v hale, Sunny zabezpečila ešte troch kamarátov - Juraja, Roba a Romana.

Od miesta stretnutia, pred činžákom, kde býva Sunny, sme sa peši vybrali k objednanej hale. Sunny už pri našej diskusii na FB avizovala, že keby sa nám to zdalo dlho, máme frflať smerom na Raftera. To bol vraj jeho nápad. „Dlho“ sa nám síce zdalo, ale Rafter sa tváril, že „on muzikant“ a zas na frflanie to nebolo, veď už aspoň nebola nutná dlhá rozcvička pred zápasom. Maličký dôvod na nespokojnosť mal len Jožko, ktorý sa trepal ku mne, so mnou k Sunny a potom k hale..., aby sa dostal naspäť na 2 minútky od svojho blaváckeho bydliska, pretože práve tam tá hala stála. Ale on to mal aspoň náhradu za futbal, keďže má od pánov doktorov na chvíľku zákaz športovať. Tak sa pridal ku mne do fanúšikovského tábora. Ja som s touto pozíciou zžitá, ale Jožka stále mykalo, svrbeli ho nohy a dokola mi pílil uši tým, že odbehne domov pre veci a vybehne hrať. A ja som ho celý čas presviedčala, že to už nemá zmysel na tú chvíľu... Celú hodinu a pol.

Deckám to ale išlo! Kapitánky Sunny a Aňuch si rozdelili chalanov do tímov. Skoro všetci boli v „barcelonskom,“ ale napokon bol ako Barcelona označený celok, ktorý viedla Aňuch a keďže Matthias bol v dortmundskom, ostatná časť tímu Sunny sa mu prispôsobila žltými rozlišovačkami a aj prijala názov Borussia. Aspoň podľa pozorovateľov - mňa a Jožka. Jožko občas zabezpečil aj rozhodcovský pokyn či rozhodnutie, ale keďže sa „nadrapoval“ len z lavičky, akosi to nemalo želanú váhu, t.j. hráči naňho kašlali.

Výborne hral Juraj, a Mirro mu nezabudol vzdať po zápase poklonu, ale aj Aňuch sa prezentovala super ťahmi a najlepšou kondičkou. Popi strieľal góly ostošesť, a to do súperovej aj do vlastnej brány, ale skončil v pluse. Rafter mal najdravší ťah na bránu a najsilnejšiu strelu, ale všetci boli dobrí. Oficiálne zápas skončil remízou, aj keď... žeby dala Barça o nejaký gólik viac? No keďže sme sa s Jožkom pri nejakých 13:13 vykašľali na počítanie (a ani dovtedy to nebolo na „ruku do ohňa“), tak to tvrdiť nemôžeme a remíza je fajn. Po ukončení súboja (ktorý sa mal skončiť, až keď nás príde teta vyhnať, ale nakoniec sme „uvedomele sami usúdili, že by sme už nemali naťahovať čas = hráči už nevládali a fanúšikov bolel zadok a začínala im byť zima – menovite Romi) sme sa rozlúčili s milou tetou v hale a vonku nás Sunny zohriala „vianočnou“ vodkou, ktorú pre nás kúpila.

Už sa ozýval aj hlad a asi kvôli nemu nám nevedelo prísť na rozum meno španielskeho reprezentačného trénera, ktorý trénoval aj Athletic... a nemal rád Barcelončanov... a aj tak sme na to prišli ešte pred jedlom! Javier Clemente! Cestou na pizzu sme sa trocha rozkúskovali a preberali rôzne témy. Ja s Aňuch sme kecali o našich „futbalových začiatkoch“ a vymieňala si zážitky z Nou Campu. V pizzérke sme už síce boli bez Juraja, Roba a Romana, s ktorými sme sa predtým rozlúčili, ale stále v úctyhodnom počte 8. Tak sme spojili stoly, aby sme boli družne pohromade a dobre sa najedli. Ešte aj Ježiško tam už poslal nejaké darčeky, keďže všetko naraz na Štedrý deň nestíha.

Posilnení sme vládali absolvovať ďalšiu predvianočnú prechádzku na vianočné trhy v centre (blízučko pri “našom“ športovom bare), kde sme si za odmenu dali dve kolá punču (niektorí medovinku a niektorí len nealko-punč, ale chutilo všetko).

A potom už šup do teplúčka baru, pred obrazovky so španielskym futbalom. Zachytili sme ešte koniec zápasu B-tímu Barcelony proti Girone. Girona je v tejto sezóne výborná, ale aj tak mladí Barcelončania vyhrávali už 4:1. Vyhrávali, ale nevyhrali. Napokon to skončilo remízou a o predvianočné „vzrúšo“ sa postaral brankár Oier. Vyrovnávajúcemu gólu totiž predchádzal jasný faul na jedného z Barcelončanov v šestnástke. Rozhodca mlčal, a tak mu to išiel brankár vysvetliť. Karta, ktorú dostal, naňho zapôsobila ako červené súkno na býka a pár ľudí malo čo robiť, aby ho udržali a nedovolili mu zmastiť arbitra.

Nasledoval hlavný bod televízneho programu: Valladolid – Barcelona. Nástup s tričkami na podporu Tita sme nestihli, keďže čašník mal nejaký chaos, ktorý program toto stretnutie vysiela. Ešte že nám to potom vynahradili Málaga s Realom :-)

Bol to cez týždeň šok, keď sme sa dozvedeli o vrátení sa Titovej choroby. Ja som to práve čítala na ŠF, keď mi prišla sms od Jožka. Ale ako neskôr vystihol, úloha „prominenta“ je pri tomto veľkou výhodou. Zistili, okamžite zoperovali, super starostlivosť... Zistiť to nám, tak sme ešte rok na „čakačke.“

Kým sa rozstrieľala Barça, obdivovali sme na vedľajšej obrazovke parádny gól liverpoolskej tridsaťsedmičky, nášho Škrtela, v súboji s Fulhamom (4:0). Krása! Ktovie, ako mu išiel rozhovor po zápase. Zvuk nebol, ale videli sme ho na konci spolu s Downingom stáť vysmieteho pred mikrofónom.

Za Barcelonu skóre načal Xavi a pokračoval Leo, aj keď tentoraz nezvykle ostal len pri jednom góle. Ani domáci vôbec neboli zlí. V 88. minúte sa presadil vlaňajší bombardér Segunda División, Javi Guerra. Vtedy by sme už najradšej počuli záverečný hvizd, ale to ešte mala prísť chvíľa barcelonskej tridsaťsedmičky, Tella. To bola gólová akcia! Like a boss!

A pri jeho gólovom kúsku vyvrcholilo aj celozápasové doberanie sa Jožka s Mirrom. Jablko sváru – Alexis a jeho momentálne (ne)schopnosti. Jožko sa ho zastával a stavil sa, že v ten večer skóruje. To Mirro v súčasnosti absolútne odmieta veriť tomuto „čílskemu psovi.“ (To nie je nadávka, to je len indiánske meno.) A tak Jožko usilovne dokazoval, že keby netrafil loptu Xavi, tak autorom prvého gólu je na 100% Alexis; druhý gól mu zas ukradol Messi; ale pri treťom, keď Mirro okamžite prišiel s teóriou, ako Alexis práve v hlave analyzuje Tellovu akciu a hovorí si: „Tak takto sa to dávajú góly! Veď ono je to jednoduché...,“ rezignovane sa k sarkazmu pridal aj Jožko: „Alexis by si počkal na dvoch obrancov a potom by spadol.“

Nuž, a jasne, že sme sa nechystali na odchod, keďže ďalší zápas na rade bol Málaga-Real Madrid. Zaujalo samozrejme vynechanie Casillasa zo zostavy a Raftera opäť raz ohromili Özilove oči, ale Mirro ho upozorňoval, nech si z toho nerobí posmech, lebo si za to na druhý deň prečíta kritiku v článku na ŠF. Sunny naopak citlivo zhodnotila, že pri Özilovom krátkom zostrihu tie oči ani nie sú také výrazné. V hre sa prvý najviac ukázal Willy perfektným zákrokom proti Cristianovej strele z priameho kopu. Potom náš záujem o tento súboj trocha upadol, rozoberali sme všeličo; chrúmali nachos; a pokukovali vedľa, kde práve bežal zápas AS Rím – AC Miláno (4:2). Registrovali sme napr., že za Zemanov tím skóroval aj Osvaldo, z La Ligy známy z Espanyolu.

Záujem o stretnutie v Málage v nás dokonale obnovil gól Golden Boya Isca. No čo vám budem rozprávať (nechcem ani klamať ani sa posmievať, tak len stručne a výstižne -), nasledovala riadna škodoradosť. Ále, veď kým je to len o futbale... A okrem toho, to malo šľachetný podtón – za Pellegriniho a za Casillasa (a proti Mourinhovi). Tí dvaja sú sympatickí aj pre veľa ľudí, čo nie sú fanúšikmi Realu, zatiaľ čo Mourinho nie je sympatický ani všetkým vlastným fans. Hneď som myslela na gata. Mirro zas prvý spomedzi nás uznal, že Mourinho týmto ale dokázal, že má gule, to mu treba nechať.

Tak sme oslávili aj druhý výsledok – výhru Málagy samozrejme, ale aj „16-bodové Vianoce“ a ešte vybehli von na trhy.

Pofotiť sa, vyobjímať a rozlúčiť pred sviatkami. Ako prví sa odpojili Matthias a popi (ďakujem krásne za darčeky), potom boli decká vyhodiť na zastávku mňa a pokračovali k Sunny. Mirro mi ešte pripomenul, aby som o nich písala pekne.

Inak ako pekne sa o tom dni písať ani nedá. Myslím, že sme si ho všetci náramne užili a sme veľmi radi za leto 2012, keď sa táto parta začala schádzať. Uvidíme, ako to bude vychádzať ďalej - nám „terajším“ a či sa budú zase pripájať aj ďalší fanúšikovia Barçy, ale aj iných tímov... snáď to nejako pôjde... a za tie doterajšie úžasné spoločné chvíle, a to nielen pri futbale, chcem všetkým veľmi pekne poďakovať!

Takto super bolo s kamošmi.

A doma je doma, nech je akokoľvek a snáď bude aj v roku 2013! 

Romi

V zápale vianočného súboja

popi, Sunny, Aňuch, Romi, Mirro, Rafter, Jožko, Matthias

Matthias, Jožko, Romi, Mirro, Rafter, Sunny, Aňuch a popi