Marc Bartra vždy veril vo vlastné schopnosti

Zdá sa, že Marc má vo všetkom jasno. (© sport.es)

Odchovanec la Masíe má iba 22 rokov, ale prežil už dosť na to, aby vedel, čo chce a ako to dosiahnuť.

Momentálne kráča správnym smerom.

Za dvanásť rokov v Barçe sa pripravil fyzicky, mentálne aj dušou na to, ako sa presadiť ako blaugrana. Má 22, ale zrelosť asi o 5 rokov staršieho človeka. „To najsilnejšie, čím disponuje, je jeho mentalita,“ vyjadril to Tata Martino. A nemýli sa.

Existujú výnimky, ale väčšina barcelonských odchovancov až "posadnuto" bojuje o to, aby sa presadila v jej prvom tíme. Prečo?

Myslím, že je to, prinajmenšom v mojom prípade, tými rokmi, ktoré tu strávite. Kvôli tomu, ako tu odmalička bojujete o svoje miesto, stále si dávate nové ciele a darí sa vám postupovať z kategórie na kategóriu. Tou poslednou je prvý tím Barcelony a to je ten najvyšší cieľ. Na začiatku je to možno len niečo ako „hobby“, ale potom sa stane presadenie sa vo veľkom futbale vašim reálnym cieľom. A keď sa ho raz dotknete, už ho nechcete nechať uniknúť.

Aj vy ste v súčasnej situácii mali ponuky, ktoré by sa vám viac oplatili finančne a aj perspektívou na športovej úrovni. Nejako tak?

Nie, pretože ja som veril v seba a vo svoje schopnosti. Keď som už raz tu a uvedomujem si, koľko ma to stálo síl dostať sa až do tohto bodu, takisto verím, že sa tu môžem naplno presadiť, len je potrebné mať veľa trpezlivosti. Moji spoluhráči aj ostatní ľudia, čo ma obklopujú, ma v tom podporujú a povzbudzujú, aby mojim cieľom ostalo ostať v Barcelone a pokračovať v progrese.

Čím to je, že ste si taký istý presadením sa v Barcelone?

Neviem, myslím, že som ukázal, že som vhodný typ pre tento tím a osvojil som si túto hru. Samozrejme, že príde chvíľa, keď máte veľkú chuť hrať viac a je veľa mužstiev, kde by sa to dalo dosiahnuť, ale moja myseľ bola vždy v Barçe.

Inak povedané, nikde by asi nebolo také ako tu.

Nuž, nikdy som neokúsil, aké to je hrať na inde, takže nemôžem vedieť, aké by to bolo. Ale vždy som vedel, že keď príde príležitosť hrať v prvom tíme Barcelony, pobijem sa o ňu. A to sa práve deje.

To zlé ste už prekonali?

Veru, boli aj horšie obdobia, ale tie ma urobili silnejším. Prinúti vás to dozrieť. A nehovorím len o prvom mužstve. Ani v akadémii som nedostal nič zadarmo, ale snáď som to využil dobre a posunulo ma to vpred.

Ani v mládežníckych kategóriách ste neboli vždy stabilným členom základnej jedenástky.

Práve o tom som hovoril. Aj tu som musel bojovať a pomohlo mi, že som si veril. A keď sa mi to podarilo vtedy, prečo by som mal byť netrpezlivý teraz? Aj na seniorskej úrovni chcem triumfovať.

Nikdy ste nepocítili, že je ten boj o miesto na ihrisku nespravodlivý voči vám či ostatným?

Nie je to nič ľahké, keď sa snažíte presadiť medzi ostatnými, bojujete o minúty v zápase a vidíte, že to nejde. Sú dve možnosti, ako sa k tomu postaviť: skloniť hlavu a trénovať s nechuťou alebo naopak, neprestať si veriť a vrhnúť sa do tréningu s ešte väčšou chuťou. Ja som si vybral to druhé.

Žiadali ste niekedy o vysvetlenie a nedostali ste ho?

Ani jedno, ani druhé. A myslím, že tak je to dobre. Uprednostňujem nehovoriť nič a pracovať. Hovoriť svojimi výkonmi v zápasoch a na tréningoch. Dobre si uvedomujem, kde sa nachádzam a akú mám konkurenciu. Dúfam však, že som už trénerovi dokázal, že so mnou môže rátať. Už rok zbieram skúsenosti v prvom mužstva a tvrdo na sebe pracujem.

Vidíte to tak, že ste začali hrávať, lebo nebolo inej možnosti?

Samozrejme som túto verziu počul, ale nemyslím si to. Dalo sa to urobiť aj inak. Mohol niekto prísť (do obrany), ale neprišiel. Som tu ja. Keď sa zranil Mascherano, tréner nezaváhal a dal mi dôveru.

Ste pripravený na návrat na lavičku?

Viem, že dnes som hore a zajtra môžem byť dole. Ale takisto viem, že musím ďalej rovnako poctivo trénovať. Tata dokazuje, že sa dá v zostave dobre rotovať, takže aj keď budeme všetci zdraví, môže hrať jeden alebo druhý. Dôležité je udržať výkonnosť na vysokej úrovni. Zatiaľ sa to darí. To dáva mužstvu istotu a vieru.

Tak či tak, Mascherano a Puyol sa čochvíľa vrátia do zostavy a to vás môže stáť miesto v nej.

Ale to je predsa dobré pre tím. Je výborné, že sa vracia Mascherano, Puyi, takisto Leo. Výkonnosť a výsledky sme udržali aj bez nich, tým však chcem povedať len to, že s nimi to bude ešte lepšie. Ich návrat nevidím ako svoje ohrozenie, ale ako to najlepšie pre tím.

Viacerých ste svojimi výkonmi v posledných zápasoch prekvapil.

Niektorí ľudia ma poznajú z B-éčka a z mládežníckej reprezentácie, ale rovnako sú ľudia, ktorí predtým o mne nič nevedeli a až teraz zisťujú, aký som hráč. To ale nezávisí odo mňa, v mojom vlastnom vnímaní sa stále zlepšujem.

Čo vidíte, keď sa obzriete za seba?

V myšlienkach si ponechávam to dobré, ale viem, že z toho zlého som sa veľa naučil. Pamätám si môj prvý rok v kategórii „juvenil“, keď mi veci nevychádzali tak, ako som chcel a myslím si, že mi to pomohlo a naučilo ma byť trpezlivým a vedieť čeliť akejkoľvek situácii, vyrovnať sa s problémami.

Máme pred sebou hotového futbalistu, hoc má len 22 rokov?

Povedal by som, že som potreboval posledné zápasy. Pomohli mi nájsť pokoj. Mne samému, nie fanúšikom či trénerovi, ale práve mne, aby som si uvedomil, že nikomu nemusím nič dokazovať, iba hrať svoju hru, hrať s pokojom, jednoducho. Striasol som zo seba tlak.

A čo poviete na to, že Tata prišiel, aby zmenil systém a filozofiu Barcelony?

Diskusii o tomto naozaj nerozumiem. Odkedy prišie, snaží sa, aby obnovil najlepšiu verziu Barcelony. Zaviedol nejaké taktické zmeny, ktoré nás nútia hrať viac vertikálne, byť viac nepredvídateľní a keď sa nám to podarí, budeme ešte silnejší. Ide o obyčajný zdravý rozum, o snahu urobiť nás lepším tímom.