BLOG: Najväčšie prestupové prešľapy FC Barcelona

http://forcabarca.sk/obrazky/6125_medium.jpg

Aj po nástupe najslávnejšej éry FC Barcelona, ktorá začala v roku 1988 príchodom Johana Cruyffa na trénersky post katalánskeho klubu, sa zrealizovali prestupy hráčov, ktoré sa skôr dali vyhodnotiť ako fiasko, než rentabilná klubová investícia. Každý jeden z novodobých legendárnych trénerov Barcelony, či už to bol Samozrejme, píšem hlavne o období, ktoré mám v ktorom mám dôkladnejší prehľad. Cruyff, Van Gaal, Rijkaard, či Guardiola, sa nevyvarovali chybnému posilneniu kádra pred sezónou. Každý, ani ten najväčší futbalový vizionár občas neodhadne pravý futbalový potenciál adepta na barcelonský dres.

Éra Johana Cruyffa

Počas Cruyffovej klubovej epochy prišli do mužstva skvosty ako Christo Stoičkov, Michael Laudrup, Jose Mari Bakero, Ronald Koeman, či Romario. Veľké úspechy FCB na domácej i európskej klubovej scéne Johana pravdepodobne zmiatli vo svojom presvedčení o dokonalom hernom systéme, v ktorom môže využívať služby akéhokoľvek hráča a mužstvo bude fungovať perfektne. A tak sa v mužstve objavili hráči ako Ekelund, Goran Vučevič, Romerito, Manolo Hierro, Jose Marí, Sánchez Jara, Iván Iglesias, Xavier Escaich, Igor Kornejev, Ángel Cuellár. Osobne ma nepresvedčil ani Richard Witschge, ktorý síce hrával častejšie ako spomínané mená, ale nikdy nenaplnil svoj ozajstný talent, treba však povedať, že situáciu mu komplikovalo obmedzené nasadenie max. troch legionárov v zápase a túto kvótu Barca najčastejšie plnila trojlístkom Koeman , Laudrup, Stoičkov, neskôr Romário.

Romerito prišiel v decembri 1988 ako nádejná paraguajská hviezda z brazílskeho Fluminense, rýchly technický stredopoliar sa nedokázal adaptovať na španielsky futbal, odohral 7 zápasov a po 6 mesiacoch sa porúčal z klubu, v kariére pokračoval v Mexiku a Paraguaji.

Goran Vučevič prišiel v roku 1992 za cca 500 000 € ( v tej dobe nemalá suma) ako veľký prísľub balkánskeho futbalu do budúcnosti z Hajduku Split, Chorváta z plynulejšej adaptácie v mužstve odklonili zranenia, ale i časté ( a podľa mnohých médií i hlučné ) hádky s trénerom Cruyffom. V barcelonskom drese odohral 2(!) zápasy a odišiel na hosťovanie späť do Hajduku a potom Méridy.

Ángel Cuellár vo veku 23 rokov prestúpil ako veľký talent z Realu Betis Sevilla za 3 mil.€, svoj fantastický úvod kariéry z Betisu nikdy nenaplnil, spomalili ho i časté zranenia, ale ani v budúcnosti sa už nikdy k predchádzajúcim výkonom ani len nepriblížil. Vrátil sa do Betisu, pokračoval v Tarragone, v Lugo..

Medzi ďalšie zaujímavé a mierne polemické prestupy Cruyffovej éry boli dozaista i hráči ako George Hagi, Robert Prosinečki, Meho Kodro, nedá sa však s určitosťou vyhlásiť, že ich pôsobenie bolo blamážou, ale veľké očakávania zaiste nenaplnili.

Trénerské etapy B. Robsona, Louis van Gaala a Carlesa Rexacha

Dobre známy prípad Bosman (od r. 1995) sa postaral o postupné zrušenie pravidiel obmedzujúcich počet legionárov, ale i voľný pohyb hráčov bez prestupových poplatkov po vypršaní zmluvy v kluboch na starom kontinente. Barca sa v tomto období túžila plynule nadviazať na úspechy Cruyffovho „Dream teamu“, no bez výraznejšieho úspechu.

Druhá polovica 90 rokov nám tak priniesla ďalšie mená na zabudnutie – Dragan Čirič, Okunowo, Dugarry, Amunike, Dehu, Bogarde či Dani Garcia. Ďalšie prestupy, ktoré nenaplnili veľké očakávania, no nedajú sa charakterizovať ako absolútne prepadáky boli - Vítor Baía, Jari Litmanen, Alfonso. Ani Overmars a Ronald de Boer si nikdy zásadne nezískali priazeň publika na Camp Nou. Nástup Joana Gasparta do prezidentského kresla na prelome tisícročí znamenal pre klub „hysterické nákupy všetkého, čo sa hýbe“, a tak sme zaznamenali návrat Gerarda Lópeza z Valencie za vyše 20 mil.€, prestupy brankára Richarda Dutruela, Emmanuela Petita, Geovanniho,Rochembacka, Christanvala (ešte teraz mi ide mráz po chrbte..), či Enkeho. Za pomerne nevydarenú posilu sa považuje i prestup Romána Riquelmeho z Boca Juniors (13 mil. €), nedokázal sa dostatočne prispôsobiť hre FC Barcelona, avšak v tom období eskalovalo dusné „obdobie temna“ piatich rokov bez žiadnej trofeje, čiže mnoho hráčov podľahlo obrovskému tlaku vedenia, fanúšikov klubu, ale aj mediálnej mašinérii.

Geovanni bol Brazílčan s povesťou talentovaného krajného útočníka prišiel v sezóne 2001/02 a jeho prestup celkovo vyšiel na 21 mil.€, odohral 800(!) ligových minút, zväčša ako náhradník a vsietil jediný gól počas svojho dvojročného pôsobenia... Odišiel do Benficy a odtiaľ brazílskeho Cruzeira.

Phillipe Christanval francúzsky zadák je jedným z najväčších prepadákov histórie klubu, jeho úbohé výkony mu skomplikovali zranenia, ale príležitosti preukázať aspoň miestami solídnu formu dostal viac ako dosť. Barcelonazaplatila za jeho služby 17 mil.€ ( približne o 11 miliónov viac ako o dve sezóny nato za „pána stopéra“ Rafu Márqueza! ) Neskôr pôsobil v Olympique Marseille, či Arsenale.

Éra F.Rijkaarda a J.Guardiolu

Ani Franklin Rijkaard po „revolučnom“ nástupe Joana Laportu do prezidentského kresla sa nevyhol kontraktovaniu hráčov, ktorí boli viac stratou ako prínosom pre klub – Mario, Quaresma, Rustu Recber, Maxi López (ten sa čiastočne rehabilitoval víťazným gólom proti Mourinhovej Chelsea v osemfinále LM 04/05). Za medzi tie menej vydarené by bolo možné považovať i Ezquerra, ale presadiť sa v spoločnosti Ronaldinha, Samuela Eto´o, Giulyho a začínajúceho supertalentu Messiho bolo prakticky nemožné.

Pep Guardiola a jeho prestupy, tak to už je iná kategória. Dá sa povedať, že ak Pep (Txiki) mal nejakú slabinu, tak to bolo jednoznačne nákup posíl. Za 4 roky jeho pôsobenia sa minulo viac ako 300 mil.€ na nákup nových hráčov, z ktorých sa len niektorí stali platnými posilami pre mužstvo. Sezónu 08/09 prišiel okrem iných Cáceres, jeho prestupová cena bola 16,5 mil.€, po odchode do Sevilly strata činila 13,5 mil.€.

Alexander Hleb po troch skvelých sezónach v Arsenale prestúpil do Barcelony za 15 mil.€, odohral 19 zápasov a odišiel na hosťovanie do Stuttgartu,Birminghamu a Wolfsburgu a nakoniec sa dohodol s klubom na ukončení zmluvy.

Na Pepovom neslávnom zozname jalových posíl sa taktiež nachádzajú Henrique, Keirrison da Silva, Dmitro Chygrinskij, dohromady stáli cca 48 mil.€, z toho samotný Dmitro 25 mil., strata po jeho vynútenom predaji (nebolo to rozhodnutie Pepa Guardiolu, ale vedenia klubu) späť do Šachtaru činila 10 mil.€.

Zlatan Ibrahimovič je kapitolou sám o sebe, a to nielen počas pôsobenia v drese FC Barcelona. Katalánci si tohto švédskeho internacionála zabezpečili za nemalú sumu 46 mil.€ a aby toho nebolo málo, kamerunský lev Samuel Eto´o ako pridaná hodnota ( jeho cena sa odhadovala okolo 20 mil.€). Za Barcu odohral 44 zápasov a vsietil 21 gólov, čo vôbec nie je zlá bilancia, avšak absolútne nezapadol do kolektívu a v druhej polovici sezóny sa s Guardiolomnavzájom „sabotovali“, čo nemohlo mať iné vyústenie ako odchod z klubu hneď po prvej sezóne. Odišiel na hosťovanie do AC Milána, ktoré ho neskôr odkúpilo za 24 mil.€. Futbalové eso sa tak razom zmenilo na veľkého „čierneho Petra“ v rukách predstaviteľov katalánskeho veľkoklubu.

Prestupová politika sa po dvoch „bujarých“ Guardiolových sezónach mierne stabilizovala, aj keď sa nájdu mnohí kritici prestupov Cesca, či Alexisa, na ich komplexné hodnotenie je však ešte čas, osobne si myslím, že v tomto rebríčku sa nikdy neobjavia... 

Novodobá história FC Barcelona zaznamenala niekoľko prestupových prešľapov, ale aj parádnych futbalových posíl, dôležité však je, že aj napriek tomu 5 ročnému „obdobiu temna“ bez zisku trofeje, sa klub môže právom považovať za najúspešnejší futbalový klub za posledných 20 rokov, a nielen kvantitou získaných trofejí.

Výber spomenutých hráčov je mojím subjektívnym pohľadom, ak som niektorého potenciálneho adepta opomenul, rád si pamäť osviežim Vašimi reakciami v diskusii.

Základná jedenástka najhorších prestupov

Dutruel – Okunowo, Christanval, Mario, Bogarde – Čirič, Rochemback, Romerito, Amunike – Geovanni, Kornejev