BLOG: NICOLAU CASAUS: Život vo farbách Barcy

Nicolau Casau Jené

V dnešný deň si Barca pripomína 100. výročie narodenia Nicolau Casausa, viceprezidenta FC Barcelona v rokoch 1978-2000 a zároveň najlepšieho veľvyslanca akého kedy Barca mala.

Syn andalúzskeho otca a katalánskej matky Nicolau Casaus de la Fuente i Jené sa narodil 12.2.1913 v Mendoze, Argentína. Svoj život žil vždy naplno a FC Barcelona bola vždy úzko spojená so všetkým, čo kedy urobil.

Casaus a Barcelona boli k sebe viazaní na základe zvláštneho príbehu. Nicolau sa stal fanúšikom Blaugranas ako malý chlapec vďaka Josepovi Samitierovi. V roku 1922, keď mal iba 9 rokov, hrala "Zlatá generácia" Barcy v Igualade, kam sa Nicolau s rodičmi presťahovali, keď mal 5 rokov, a on sa vtedy ponúkol legendárnej brankárskej jednotke, že mu odnesie jeho vak a tak vďaka tomu mohol sledovať zápas.

Samitier bol dojatý a obaja sa stali veľkými priateľmi na celý život. V roku 1927 zaplatil Samitier 3 pesety za dospievajúceho Casausa, aby sa mohol stať členom klubu. A tak plne oddaný Barce, rozhodol sa v roku 1931 Casaus založiť fanklub Penya Barcelonista Germanor d'Igualada, ktorého sa stal prezidentom a členom sociálneho tímu, ktorý reprezentoval klub.

V roku 1940 ho Francov režim donútil zaplatiť za jeho republikánstvo počas občianskej vojny, keď ho odsúdili na smrť. Neskôr však tento rozsudok zmenili na 30 rokov väzenia, ale v roku 1944 bol prepustený na podmienku a o 12 rokov neskôr bol zbavený všetkých obvinený, za jeho údajné zločiny. Casaus sa znova usadil v Barcelone a založil si textilnú spoločnosť, financovanú jeho priateľom Samitierom, ktorý naňho nezabudol.

Toto bol pre Casausa zlomový bod. Zničený utrpením, ktoré vydržal, rozhodol sa venovať zvyšok svojho života jeho veľkej vášni, inej ako bola jeho rodina, ktorou nebolo nič iné ako Barca. O niekoľko rokov neskôr sa Casaus vyjadril:"Som vďačný Barce, pretože mi dala nádej a to mi pomohlo žiť." Fašistické úrady zakázali Casausovi prevziať akúkoľvek funkciu v predstavenstve, ale Casaus bol stále schopný sa k Barce pripojiť. Takmer nikdy nevynechal zápas na Les Corts a často chodil aj na zápasy hrané vonku.

V roku 1947, krátko predým ako sa stal znovu členom klubu, sa stal Casaus členom Penya Solera (aby sa neskôr stal jej prezidentom) založenej v roku 1944, jednej s najstarších povojnových fanklubov, pretože všetky, ktoré vznikli pred vojnou, boli nútené zastaviť svoju činnosť (vrátane jeho Penya d'Igualada). Penya Solera bola skupina fanúšikov, ktorí sa schádzali v barcelonskom bare Solera, neďaleko fontány Canaletes. Ku fanklubu patrili aj hviezdy ako Antonio Ramallets, Mariano Martín, César Rodríguez a Gustavo Biosca, pričom tento fanklub bol určený hlavne na relaxáciu a stretávky s priateľmi.

Po otvorení toho klubu sa čoskoro objavili ďalšie v miestach ako napr. Castellar del Vallés a Catella, ktoré si tiež hovorili Solera. V tej dobe sa Casaus stal hlavným mužom vo svete fanklubov FC Barcelona a aktívne sa podieľal na založení desiatok ďalších takýchto združení v najbližších desaťročiach (v roku 1978 tvrdil, že zo 152 fanklubov, založil 140 sám). Nicolau Casaus sa stal jedným z najpopulárnejších mužov, ktorí boli kedy spájaní s FCB a v roku 1957 ho prezident Miró-Sans vybral ako hlavného organizátora pre inauguráciuCamp Nou.

KeĎ sa Španielsko presťahovalo do demokratickej éry, Casaus si konečne splnil svoj sen stať sa prezidentom Barcy v roku 1978. Vo voľbách vtedy skončil tretí za Ferranom Ariňom a víťazom Josep Lluís Núňezom, ktorý mu ponúkol miesto viceprezidenta a dal mu na starosti sociálnu komisiu. Casaus sa neskôr stal veľvyslancom Barcelony na zápasoch hraných vonku, medzi ktoré patril napr. finále v Baseli 1979, ktoré dodnes drží rekord v počte Culés, ktorí na tento zápas vycestovali, aby podporili svoj klub. Jeho tvár bola k videniu všade a dokonca ani väčšina radikálnych anti-barcelonistov nemohla neobdivovať tohto očarujúceho a rešpektovaného pána. Jeho barcelonský optimizmus bol nákazlivý, bez ohľadu na to, aké nepriaznivé boli okolnosti, on nikdy nestratil vieru v schopnosti tímu.

Nicolau Casaus sa stal dobre zámym hlavne v roku 1978, nástupom do funkcie viceprezidenta a zároveň do funkcie ambassadora Barcy, so špeciálnym zameraním sa na podporu fanklubov. Tieto kluby sú podľa jeho slov "pľúcami Barcy" a jeho nenásytná túžba rozšíriť ich počet dávala ľudom možnosť vidieť ho na zhruba 200 podujatiach ročne, po dobu 22 rokov. Jeho odhodlanie bolo jednoducho mimoriadne. Keď nastúpil do funkcie v roku 1978, mala Barca 152 oficiálnych fanklubov. Keď tento muž opúšťal predsedníctvo v roku 2000, počet fanklubov sa zastavi na čísle 1450.

Nicolau raz povedal: "Barca, Katalánske chorálové združenie a opátstvo Montserrat, sú tri hlavné piliere Katalánskej identity." Pokiaľ ide o futbalový život, bol zaujatý a mal jasnú filozofiu: "Náš tím je v podstate tvorený miestnimi hráčmi, doplnený fenoménmi zo zahraničia." Casaus si vždy s láskou pamätal na "Tím 5 pohárov", ktorý obsaholval legendárne mená ako Kubala, či César, dvaja jeho blízky priatelia. Ale napriek všetkému, najkrajší na všetkom bolo jeho modro-granátové myslenie, keď sa vyjadril: "Viac, než akékoľvek individuality, by mal byť klub a jeho farby, pretože Barca nie je výhradným majetkom jednej osoby."