Ponor žltej ponorky

Oslavy Villarrealu sú pre túto chvíľu minulosťou (© placar.abril.com.br)

Z hľadiska vypadnutia bola La Liga tento rok opäť napínavá až do posledného kola, ba až do posledných minút, v ktorých prišlo k rozhodujúcemu zvratu.

Pred 6 rokmi Žltá ponorka plakala, pretože sa nedostala do finále Ligy majstrov. Rozhodla o tom nepremenená penalta proti Arsenalu, a to najlepším hráčom, ktorý obliekal žltý dres. Juan Román Riquelme nedokázal otvoriť mužstvu Manuela Pellegriniho dvere do Paríža. Dnes sú slzy na Madrigale ešte trpkejšie. Po viac ako desaťročí sa Villarreal vracia do Segundy.
   
Sezónu pritom tím odštartoval v Lige majstrov, kde si však v skupine neporadil s Bayernom, Neapolom a Manchesterom City a nezískal ani bod. Ukončil ju zostupom. Presne tak, ako to v ročníku 2003/04 zažila Celta Vigo. Hoci Celta pod vedením Miguela Ángela Lotinu v LM zo skupiny postúpila. V šestnásťfinále ju vyradil... Arsenal. Na konci sezóny jej však ostali len oči pre plač a sezóna v Segunde.

Ángel López hneď „za čerstva“ po zápase našiel príčinu vypadnutia: „Vypadli sme, lebo sa udiali čudné veci, o ktorých všetci vieme, ale ktoré nemôžeme dokázať,“ zneli slová rozčarovaného rodáka z kanárskych ostrovov. Ángel zažil zostup práve ako hráč Celty a teraz vyjadril frustráciu, ktorá sa zdala byť po výhre na Molinóne zažehnaná (36. kolo: Sporting – Villarreal 2:3).

Spôsob, akým prišlo k vypadnutiu, drámu na Madrigale ešte znásobil. Atléticu už o nič nešlo, keď v 88. minúte skóroval do siete domáceho Villarrealu Falcao. Vtedy sa všetky oči upreli do Vallecas. A odtiaľ mĺkvy El Madrigal definitívne ponoril do smútku Tamudo. Gólom z 90. minúty zariadil výhru svojho Raya, jeho záchranu a spečatil zostup Žltej ponorky.

Napriek Ángelovmu odkazu sa však Villarreal musí pri hľadaní viny pozrieť aj inde ako na ostatné tímy; pochopiteľne – na seba. Už od leta bola cesta Žltej ponorky ročníkom veľmi kľukatá. Odchod dvoch opôr mužstva, dvoch majstrov sveta – Santiho Cazorlu a Joana Capdevilu, ohraničil koniec jednej éry a nastalo rizikové obdobie, s Marcosom Sennom ako putom medzi slávnou minulosťou a neistou budúcnosťou.

Prvou obeťou nezdarov bol tréner Garrido, Molina zmenu nezariadil a zúfalé riešenie, Lotina (ďalšie opakujúce sa meno v tomto príbehu), to nezachránil. Rodina Roig-ovcov, tá istá, čo sa postarala, že o Žltej ponorke sa začalo rozprávať po celom futbalovom svete a každý sa dozvedel, odkiaľ sa vynoril tento futbalový zázrak, tentoraz nenašla ten správny kľúč k úspechu. Ale nikto nemôže zabudnúť, že v drese Villarrealu hrávali majstri Európy aj sveta: Riquelme, Pires, Nihat, Forlán, Rossi, Sorín, Craioveanu, Arrubarrena, Palermo, Amor, Belletti...