„Považujem sa za veľkého trénera.“

José Mourinho vie svojimi slovami zaujať (© as.com)

V rozhovore pre Audi Magazine José Mourinho nemal problém uznať svoje vlastné kvality a prezradil, že na jeho profesii ho uchvacuje, ako z neho zápas urobí „hrdinu alebo darebáka.“

„Hovoriť o sebe nie je ľahké, pretože je tu vždy riziko, že ostatní si budú myslieť, že ste namyslený. Ja sa však z úplne pragmatického hľadiska, kvôli tomu, čo som už v kariére dosiahol, považujem za veľkého trénera,“ zneli slová súčasného trénera Realu Madrid.

Portugalec pripomenul, že mal úspech vo viacerých krajinách. „Myslím, že je oveľa ľahšie pôsobiť mimo domoviny a mať možnosť spoznať a osvojiť si iné kultúry, ciele a spôsoby života a rozmýšľania o futbale,“ vysvetlil.

Rodák zo Setúbalu hovorí, že vybojované triumfy mu už nikto nemôže zobrať. Napriek tomu tituly nepotrebuje tak veľmi oslavovať a prežívať, keďže vie, že prídu ďalšie. Ako príklad uviedol radosť fanúšikov Interu pri zisku trofeje Ligy majstrov alebo výhru v Copa del Rey s Realom Madrid.

Takéto momenty mu vraj zabezpečia viac spokojnosti a motivácie ako počuť konštatovanie, že trikrát vyhral Ligu majstrov viackrát ligové tituly. „Dozrel som a som v tomto ohľade menší egoista. Viac sa teším, keď vidím, ako sa radujú druhí a mám radosť z toho, že môžem prispieť k radosti iných,“ povedal k tomu.

Mourinho si na svojej trénerskej práci najviac užíva samotné zápasy. „Je vzrušujúce vstúpiť do stretnutia a vedieť, že o dve hodiny budete hrdinom alebo darebákom. Ak som dva týždne bez zápasu, niečo mi chýba,“ vysvetlil José a dodal, že futbal má „neuveriteľné čaro:“ „Ľudia sú do futbalu zamilovaní; je to spoločenský fenomén či dokonca prekvapujúco spoločensko-kultúrny.“

O športovcoch na vrcholovej úrovni povedal, že sú to ľudia, ktorí „sa narodili s niečím darovaným od Boha.“ Svoj postoj k tejto téme rozvinul: „Na to, aby ste sa stali šampiónom, treba mať vrodený talent, ale sú ľudia, ktorí sa s ním narodia a predsa sa na najvyššiu úroveň nedostanú. To, čo zapríčiní tento rozdiel, je charakter človeka. Veľmi rešpektujem a obdivujem tých, ktorí zúročili svoj talent; naopak, nezaujímajú ma tí, čo zahodili možnosť dosiahnuť veľký úspech.“

Práve z tohto dôvodu je momentálne začítaný do knihy o španielskom tenistovi Rafaelovi Nadalovi. „Zaujíma ma, prečo a ako sa tento chlapec vypracoval na športovca z inej galaxie,“ vyznal sa portugalský kouč.

V súkromnom živote sa José Mourinho považuje za plachého človeka a k životu potrebuje svoju rodinu. Na svoje deti nechce vyvíjať žiaden tlak. K prípadnej futbalovej kariére svojho syna hovorí: „Nech robí to, čo sám chce. Vidím, že má istý talent, a to bez toho, aby som sa naňho díval očami otca. Môj otec bol futbalista aj tréner, ale nikdy ma netlačil do toho, aby som si aj ja vybral jednu z tých dvoch vecí.“

V súvislosti s rodinou spomenul aj to, že pre ňu je sťahovanie sa v rámci rôznych krajín zložitejšie. „So zmenami sa musia vyrovnávať moja manželka a deti, nie ja. Ak máš miesto na trénovanie, loptu a zopár hráčov, je jedno, či trénuješ v Európe, v Afrike alebo v Ázii,“ zdôraznil.

„O dvadsať rokov vidím sám seba na sklonku kariéry. Chcel by som skončiť medzi šesťdesiatpäťkou (65) a sedemdesiatkou (70) a jediné na čom mi záleží, je môcť byť na svoju kariéru hrdý. Futbal bude súčasťou môjho života až do dňa môjho odchodu do futbalového dôchodku. Vtedy však pre mňa skončí. Nechystám sa zaradiť medzi ľudí, čo skončia s hráčskou kariérou či s trénerstvom, ale nevedia spokojne žiť bez kritizovania a komentovania futbalového sveta. V deň, keď poviem: ´Dnes budem viesť ako tréner tím vo svojom poslednom zápase,´ prestanem byť súčasťou futbalovej rodiny,“ vyslovil José Mourinho na záver zaujímavé slová.