BLOG: Superpoháre „po blavácky“

Pri sledovaní Supercopy: (Zľava) Sunny, popi, Mirro, Romi a Peter

Španielsku Supercopu ani európsky Super Cup si väčšina futbalových fanúšikov nenechala ujsť. Sledoval sa na rôznych miestach po celom svete. Aj v jednom bratislavskom športovom bare.

Prvý zápas Supercopy

Už po ceste zo zrazu culés si naša „slovenská vetva“ fanúšikov Barcy sľubovala stretnutie hneď na superpohárovom El Clásicu. Veď to poznáte: „Onedlho sa stretneme. Jasné! Určite! Musíme!“ Ale... povinnosti dnešnej uponáhľanej doby sú neúprosné. Ale... keď sa chce, tak sa dá. My sme nič nezanedbali a od zrazu usilovne plánovali spoločné sledovanie El Clásica.

Napokon sa Sunny, ako jediná pravá domáca Bratislavčanka, ujala zabezpečenia rezervácie v športovom bare s obrazovkami na sledovanie prenosov.

Raftera, žiaľ, povinnosti nepustili.  Zato „prechodní Bratislavčania“ - ja a Jožko sme sa v deň zápasu vydali vítať Popradčana popiho už na železničnú stanicu. Po krátkej zastávke u Jožka (Ronnieho) na občerstvenie (vodu z pekných hrnčekov:), veď v tom "hice" nič iné ani nechutilo) sme zamierili do centra, kde sme sa stretli so Sunny a Mirrom, ktorý neváhal docestovať od Zlatých Moraviec. A ešte nás tam s úsmevom čakal Peter, popiho kamarát. Ako však popi už dopredu písal, „ten vstáva do práce už o štvrtej ráno, takže s nami určite neplánuje ostať do konca zápasu.“ To isté mi Peter s úsmevom zopakoval, keď sme sa boli na predzápasovej večeri; to isté mi s úsmevom tvrdil aj na začiatku súboja na Nou Campe a s úsmevom s nami ostal až do samučičkého konca stretka.

Ale ešte sme len pri úvodnom zvítaní sa. Horúčava pomaly opadá a hlad rastie. No veď spoločná večera bola na pláne. To, kde sa najeme, sme však zase ochotne hodili na Bratislavčanku Sunny. A tá si s tým výborne poradila. O pár minút sme už sedeli pri osviežujúcom nápoji  a chutných sendvičoch, ktoré sme si vymieňali, aby sme ochutnali viacero druhov.

Po posilnení sa nás čakal objednaný box v podniku, pivá, koly, aj  niečo tvrdé na prípitok, toniky, parádne nachos... ale hlavne futbal, samozrejme aj s dobrou atmoškou. Prvý polčas ostal výsledok 0:0, takže sme rozoberali hru – hlavne našej Barcelony, jej možný ďalší vývoj pod vedením Vilanovu, jednotlivých hráčov, rozmýšľali sme, ako to bude ďalej prebiehať v tomto zápase, aké striedania by sme momentálne navrhli a aké uskutoční Tito...

Rozbehol sa druhý polčas a my sme rýchlo zamrzli. V polčasovej prestávke sme konštatovali, že Leo aj Cristiano by si zaslúžili posadiť, hoci nám bolo jasné, že k tomu nepríde. Neprišlo a Ronaldo nám poslal pozdrav v podobe gólovej hlavičky. Vďaka Pedrovi sme však už o minútku odmrzli. Messi a Xavi a ich góly priniesli prepuknutie radosti a oslavovania. Super nálada, super chvíle. Pri ďalšej veľkej šanci mohlo byť naše nadšenie ešte väčšie, miesto toho nám ho Víctor svojím „zastrečkovaním“ spoľahlivo skrotil. Di María už nemal problém dopraviť loptu do siete, veď ako poznamenal Jožko: „Dnes som mohol v barcelonskej bráne byť aj ja. A dostali by sme o gól menej.“ Hneď zazneli aj prorocké slová, že toto môže byť príčinou celkovej porážky v Supercope. 3:2 pred odvetou je síce víťazná východzia pozícia, ale ako výsledok z domovského stánku to nie je bohviečo.

Túto nepríjemnosť sme ale zaháňali tým, že sme predsa zažili víťazný večer, okrem toho v skvelej spoločnosti a nálade a zajtra nám to ešte viac docvakne. Tak sme ho uzavreli a rozdelili sa: popi odišiel s Jožkom, aby u neho prenocoval, Peter s vidinou veľmi krátkeho spánku išiel tiež ich smerom a ja so Sunny sme mali pohodlný odvoz až domov Mirrovým autíčkom.

Na druhý deň nám naozaj ešte viac docvaklo, že to bol super večer a na FB sme si zaň ostošesť ďakovali. Ale predtým bol ešte budíček... Bolo treba vstať a ísť za povinnosťami. Hoci nie všetci. Ja len na kakavko s popim. Jožko odišiel do práce, on preto musel tiež vstať. Tak čo? Urobiť Romi budíček. Určite sa poteší, že pôjde v polospánku na kakavko. A aj išla - s radosťou a v polospánku. A z kakavka ďalej s kávou v ruke. A popi ďalej domov do Popradu.

A potom bolo to vzájomné ďakovanie a plánovanie stretnutia pri odvete.

Odvetný zápas Super copy

Rafterovi to opäť nevyšlo; tentokrát ani popimu a Mirro tiež vyzeral, že nedorazí. Bratislavská trojka sa však rozhodla objednať stôl aj na odvetu. A nakoniec dorazil aj Mirro a Jožkov kamarát Marek, takže zasa početnejšia výborná skupinka.

Znova sme sa išli spoločne navečerať , dali si ten istý nápoj a vymieňali si sendviče... ale asi sme ten rituál nedokázali dodržať dosť dobre, keďže odveta na Santiago Bernabéu Barce nevyšla. Ako to na konci prvého zápasu dodžubal Valdés, tak naňho na začiatku odvety nadviazali Masch a Piqué.  Jožko skonštatoval, že na vine bol aj tak aj teraz brankár, keďže on to ešte mohol vyriešiť. Viac sme však tŕpli, čoho sa v ten deň ešte môžeme dočkať od excelujúcej stopérskej dvojice a zaháňali v podvedomí sa noriace nepríjemné obavy, či sa nerodí rekordná výhra Madridčanov nad Kataláncami. A celkovo tá hra! Pochopiteľne u nás pred obdivom hry Realu prevládalo zhrozenie nad obrazom hry Barcelony. K tomu sa pridalo vylúčenie Adriana.  Po zúfalej prvej polhodine stretnutia sa Mirrec zamyslel: „Keď sa na toto díva Guardiola, tak sa prežehnáva... a kropí svätenou vodou.“

Pomaličky predsa len prichádzalo herné nadýchnutie a po odpískaní štandartky a našom povzdychu, kedy sa už v Barcelone nájde niekto vhodný na ich zahrávanie, gól z nej. Leo – naša spása! A inak podľa chalanov hneď odhalený zle postavený múr. Na konci prvého polčasu sa teda znova zrodila nádej a my sme ju pre istotu ešte posilnili veľkými burgermi, dobrými, s kopou hranoliek a 50% zľavou:). A Sunny nám na odreagovanie urobila na mobile prehliadku dresov.

Druhý polčas priniesol premiéru Luku Modriča na jednej a Alexa Songa na druhej strane a aj hru, ktorá už našťastie viac pripomínala „pravú“ Barcelonu, dokonca mohla napriek oslabeniu vybuchnúť naša salva triumfálnej radosti. Stačilo tak málo, stačilo premeniť  jednu veľkú šancu. Mal na to možnosť Jordi Alba, Montoya aj Messi. Futbalový osud to však pripravil inak. Odpískal sa koniec, Real sa tešil, Jožko s Marekom sa pobrali svojím smerom a kým Sunny s trochou uspokojenia sledovala, že hráči Barcy to aspoň berú celkom v pohode, nie tak zničene ako po tej Cope 2011, ja s Mirrom sme sa rozhodovali, či to bolo pre Real zaslúžene a či im to doprajeme. Mohli sme, ale aj oni mohli a zmätkár Víctor zas aj čo to chytil...ááá, doprajeme (aj keď nie úplne:)). Tak, a Mirrovým autom aj my rýchlo smer postele.

Európsky superpohár

Sunny aj Mirrec sa zhodli, že by si táák radi zase v našej partii pozreli Atlético - Chelsea, ale nemôžu. Aspoň Jožko mi sľúbil, že keď aj neskôr, on dobehne. Tak som po sms-kovaní s Pricelessom objednala stôl aj na piatkový európsky Superpohár: Atlético – Chelsea.

Začalo to vlastne len mojím prianím veľa šťastia Atléticu a aby si Atléti užili spoločný zraz, keďže som vedela, že sú pri tejto príležitosti dohodnutí. Priceless poďakoval, ale odpísal, že stretnutie sa nekoná. Nuž, povinnosti, povinnosti, povinnosti... a ani zaslúžená zábava vždy nevyjde. No ja vo futbalovo družnej nálade som mu hneď navrhla, že sa môže niekedy pokojne pridať ku culés, ak Barcu znesie... alebo sa niekedy môže zorganizovať sledovanie iného zápasu... do Bratislavy sa hádam pár ľudí dostaví... keď sa bude dať, tak priamo na súboj Atlética... alebo aj hneď teraz na ten Superpohár. Už bol síce čas len na oslovenie mojich culés parťákov a narýchlo obvolanie Pricelessových kamarátov, ale bolo jasné, že v bare bude tých ľudí viac a určite futbalová atmosféra. Tak sme to dohodli.

Ja som síce v práci mala bláznivý piatok, ale práve včas sa mi ho podarilo „utnúť“ a Jožko volal, že do baru dorazí už pred ôsmou. S Milanom „Pricelessom“ sme teda obidvaja v dohodnutý čas (19:30) stáli na Hviezdoslavovom námestí pri fontáne. Len každý pri druhej. Keď mi prišla sms: „Stojim pri Palovi (poznámka autora: Palo = socha Pavla Országha Hviezdoslava) sam jak kol v plote,“ tak mi zaplo a odkráčala som k tej "jeho."

Nebol teda problém spoznať sa a už len s očakávaním a v optimistickej nálade vyraziť k baru na sledovanie piatkovej futbalovej lahôdky. Len čo sme sa usadili, dorazil aj Jožko. Rozobrali sme skupiny LM a EL a prestupy, ocenili obsluhu v „správnych“ dresoch; Priceless zásadovo odmietol fast food, hoci ho Jožko presviedčal, že to zas taký „fast“ nebude, počkáme si. Nedal sa, to my dvaja sme zbodli porciu 12 amerických krídielok už pred zápasom. A prišlo na tipy na výsledok. Priceless nebojácne tipol 3:0. Ja som len pridala, že keď budú tri, tak už môže dať gól aj Nando.

Už od úvodných minút to v Monaku vyzeralo pre Atlético dobre a Falcao je jednoducho „válec,“ aby som ostala verná tunajšiemu nárečiu. Radosť naňho pozerať. Pre mňa osobne bol nádherou hlavne druhý gól – „môj tip.“ Tiež sme prišli k záveru, že je momentálne snáď najlepší svetový hrotový hráč. Vyslovil to tuším Jožko, ale neviem, v ktorej minúte, takže do tejto súťaže nás neprihlásim :) (pozri diskusii k článku o zápase).

Priceless nám povedal dosť zasvätených infošiek o Atléticu, čo nám padlo veľmi fajn. Vysvetlil nám napr., že Adriánom nemusíme byť šokovaní, proste mu to teraz absolútne nejde.  Ale aj tak 4! To už bolo priam neuveriteľné. Ale nie podľa predvádzanej hry. S konečným skóre 4:1 samozrejme veľká spokojnosť a dobrý pocit z ďalšieho super večera. Stretli sa totiž opäť ľudia, čo si sadli. Po zápase Priceless utekal na vlak do Pezinka a my do bratislavských podnájmov. Teda mňa (bojka, pre istotu) ešte Jožko odprevadil k zastávke MHD.

Príjemné spoznanie sa ďalších ľudí z ŠF.cz a opäť sme sa nevyhli ani častému spomínaniu viac ako fantóma tejto stránky aceho. Jáááj, ozaj, až pred dverami bytu som zbadala, že Lapíz mi poslal sms, keďže myslel, že pri sledovaní aj plkám na šf: „Jenom za mne vyrid Aceovi, ze nejlepsi liga sveta opet ukazala svou pravou kvalituJ“ Po aceovi ani chýru, ani slychu, ale odkaz som na stránke nechala.

Od Lapiho mi však v ten deň prišla správa aj skôr: „Nadhernej los, ocekavam, ze bychom se po rozlosovani mohli domluvit na nejake prazske zastavce proti AthleticuJ Uvidime.“ Už sme stihli uvidieť, že je to dosť skoro. Alebo sa niekto chystá? Ak nie tam, tak hasta pronto niekde inde!

P.S.: Po odstránení technických problémov by ešte mal byť doplnený fotografický materiál. Aby ste videli aj Pricelessa.

Na predzápasovej večeri: popi, Peter, Romi, Jožko a Sunny

Mirro, popi, Peter, Romi a Sunny

Chalani pred odvetou Supercopy.

Baby pred odvetou Supercopy.

Fotka pred vlajkou Borussie Dortmund pre popiho.

Nová partička pri sledovaní európskeho Superpohára: Priceless, Romi a Jožko.