Žltá ponorka pokračuje v hľadaní

Bude Marcelino pre ponorku šťastnou voľbou? (© sportsnet.ca)

Od odchodu Pellegriniho sa Villarrealu nedarí nájsť toho pravého muža na trénerskú lavičku. V posledných štyroch rokoch sa na nej vystriedalo päť kormidelníkov, zatiaľ čo sám Pelle bol na čele tímu päť rokov.

Od Pellegriniho čias klub z provincie Castellón trpí nestabilitou v trénerskej otázke, hoci do tej doby prepustil len Joaquína Caparrósa. Čílskeho trénera Manuela Pellegriniho vystriedal Ernesto Valverde, ktorý bol odvolaný kvôli zlým výsledkom už pred začiatkom druhej časti jeho prvej (a doteraz poslednej) sezóny.

Nástupcom Valverdeho bol Juan Carlos Garrido. Pod jeho vedením sa tím dostal do správnych koľají, klasifikoval sa do Európy a v prebiehajúcej Európskej lige dosiahol brehy semifinále. V nasledujúcej sezóne pod Garridom však mužstvo začalo opäť výsledkovo pokrivkávať a hlavne v Lige majstrov nič nevybojovalo. Následkom bolo trénerovo odvolanie.

Prezident Fernando Roig sa znova rozhodol staviť na domáce zdroje a tak ako Garrido, aj José Francisco Molina sa dostal k prvému tímu po svojom pôsobení pri B-čku. Bývalý brankár Atlética Madrid však strávil na lavičke len pár mesiacov, počas ktorých nenazbieral s Villarrealom veľa bodov. Klub sa rozhodol uzatvoriť zmluvu s Miguelom Ángelom Lotinom a dúfal, že pod jeho vedením sa mužstvo vyhne zostupu do Segunda División. To sa nepodarilo a práve Lotina sa stal trénerom, ktorý odprevadil Žltú ponorku do „pekla.“

Z neho mal klub vytiahnuť Manolo Preciado. Extréner Sportingu bol za záchrancu zvolený v júni 2012. Deň pred jeho predstavením ako nového trénera Villarrealu však tento charizmatický futbalový kouč a sympatický človek nečakane skonal. Klub sa ocitol pred potrebou rýchleho rozhodnutia: Kto teda?
Roig zase nazrel do cantery a po tretíkrát vytiahol trénera z domácej kuchyne. 32-ročný Julio Velázquez sa šupom dostal od C-tímu cez B-čko až k najvyššej úrovni v klube. A tu postavili pred neho jediný cieľ – postúpiť do Primera División, a to hneď a priamo.

Minulý víkend Villarreal remizoval s Almeríou, čiže so svojim priamym rivalom v boji o postup do najvyššej súťaže. Po tomto zápase bol Velázquez prepustený. Mužstvo zanechal na 7. mieste, ktoré momentálne zaručuje účasť v play-off (Doň sa dostanú tímy na 3. až 6. mieste, piata je však v tejto chvíli Barcelona B a tá o postup do Primery hrať nemôže.). Od priečky zaručujúcej priamy postup delí ponorku 6 bodov.

Novým mužom s úlohou doviesť Villarreal do Primery División, a to priamou cestou, sa stal Astúrijčan Marcelino García Toral. Marcelino má vo svojom profesijnom životopise zapísané už dva postupy do najvyššej súťaže. Podarilo sa mu to s Recreativom a Zaragozou.

Za pozornosť stojí fakt, že počas štyroch rokov sa pri mužstve vymenilo päť kormidelníkov s úplne odlišnými trénerskými filozofiami. Pellegrini sa vyznačoval svojím vlastným štýlom, ktorý vôbec nekorešpondoval s Valverdeho filozofiou. Potom prišiel k slovu „domáci“ systém hry Juana Carlosa Garrida, a ten fungovalo 1 a pol sezóny.
Po odvolaní Garrida chcel Roig, aby Molina naďalej presadzoval štýl hry, ktorým sa prezentovala cantera Žltej ponorky. Ani v Molinovom prevedení to neprinieslo želané ovocie. Na rad prišla úplne iná idea hry, tá Lotinova, ovplyvnená cieľovou métou - nezostúpiť.

V Segunde bol klub pripravený úplne sa vzdať štýlu s množstvom prihrávok a peknou hrou, ktorý ho svojho času dostal do semifinále Ligy majstrov, a sústrediť sa na jediný cieľ – návrat do Primera División s použitím receptu Manola Preciada, s bojovnosťou, nebojácnosťou a kladením dôrazu na kolektív.

Keďže s kantábrijským koučom napokon nemohli v klube rátať, Roig opäť vložil nádej do systému hry vo vlastných mládežníckych kategóriách. Reprezentoval ho Julio Velázquez, ale bolo ťažké aplikovať ho na najvyššej úrovni. Teraz sa ponorka rozhodla vsadiť na futbalové predstavy Marcelina, futbal s množstvom prihrávok, ale založený na pressingu, systém 4-4-2 bez ofenzívnych záložníkov.