Zomrel Antoni Ramallets

Antoni Ramallets, ako inak, v bráne s loptou vo svojej moci (© mundodeportivo.com)

Vo veku 89 rokov zomrel v stredu 30.7.2013 legendárny brankár španielskej klubovej, hlavne barcelonskej, ako aj reprezentačnej scény.

Bývalý gólman, jeden z najlepších v barcelonskej histórii, a vďaka reprezentovaniu svojej vlasti známy ako „Mačka z Maracany“, zomrel v katalánskej  Vilafranca del Penedès, v zariadení Centre Sociosanitari Ricard Fortuny, kde strávil posledné týždne života.

Jeho zdravotný stav sa viditeľne zhoršoval hlavne po úmrtí jeho manželky ani nie pred rokom – 20. augusta 2012.

Medzi rokmi 1947 a1962 odohral Ramallets 473 stretnutí v drese azulgrana. Získal šesť ligových titulov, päť triumfov v Copa del Rey, dva v Copa Latinas, tri v Copa Eva Duarte a dva v Copa de Ferias. Okrem toho bol päťkrát ocenený trofejou Zamora a 35-krát obliekol španielsky dres. V jeho reprezentačnej kariére ostáva nezabudnuteľným svetový šampionát v Brazílii v roku 1950. Španielsko skončilo štvrté, čo bol najlepší výsledok za obdobie šesťdesiat rokov a tu získal Antoni svoju prezývku „Mačka z Maracany“.

Narodil sa 1. júla 1924 vo Vila de Gràcia. Do Barcelony prišiel v roku 1942 z klubu CE Europa. Odtiaľto ho však následne posielali na hosťovania. Jeho zastávkami boli San Fernando, Mallorca a Valladolid. Od roku 1947 sa už usadil v prvom tíme Barçy. Začal pod vedením uruguajského trénera Enrique Fernándeza. Ako náhradník Velasca, ďalšieho veľkého mena barcelonskej histórie, bol v kádri, ktorý sa stal dvakrát ligovým šampiónom.

V sezóne 1949/50 utrpel Velasco vo Vigu zranenie oka. Vystriedal ho Ramallets a odvtedy bol členom základnej zostavy až do svojho rozlúčkového zápasu v roku 1962 proti Hamburgu.

V 50.-tych rokoch tvoril Ramallets súčasť legendárnej Barçy 5 pohárov (Barça de les Cinc Copes) – v ročníku 1951/52 Barcelona vyhrala La Ligu, Copa del Rey aj Copa Latina, ako aj Copa Eva Duarte a Copa Martini & Rossi, v ktorých ale nehral. Na trénerskej lavičke vtedy sedel Daučík. V roku 1951 prišla opäť výhra v Copa del Rey a v sezóne 1952/53 sa uzavrelo toto triumfálne obdobie ziskom double: La Liga-Copa del Rey. Copu Latina Barcelona nemohla hrať, pretože Španielska futbalová federácia rozhodla, že napriek jej víťazstvu v lige aj v pohári bude v Cope Latina štartovať Valencia.

Na konci desaťročia, po vybojovaní si ďalšieho Copa del Rey výhrou nad Espanyolom (1:0), narušila v Španielsku Barça Helenia Herreru, s Ramalletsom v bráne, hegemóniu Realu Madrid s hviezdnym Di Stéfanom. Do tejto epochy spadá výhra Kataláncov v Copa de Ferias v roku 1958; v ročníku 1958/59 brali prvé miesto v La Lige a takisto v Copa del Rey a ligový titul nasledoval aj v sezóne 1959/60. Barcelone pripadol aj titul v Copa de Ferias za „dvojsezónu“ 1958/60, ale Real ju vyradil v semifinále Copa del Rey 1960 a Helenio Herrera bol prepustený.

V nasledujúcej sezóne však Barça oplatila Realu toto vyradenie v osemfinále EPM. Z trénerskej lavičky na to dohliadal Ljubiša Broćić. Už s Orizaolom pri kormidle to Barcelona dobojovala až do bernského finále, ktoré ale pre Ramalletsa nebolo šťastným vystúpením.

V Berne prišiel smutný Antoniho epilóg; Barcelona podľahla Benfice a v Ramalletsovej bráne skončili tri góly (2:3), jeden z nich bol jeho vlastný; hoci to nemôže zatieniť jeho úžasnú kariéru, epickú a nezabudnuteľnú. Veľký brankár sa rozlúčil s modročerveným dresom v rozlúčkovom stretnutí proti Hamburgu s výsledkom 5:1.

Ramallets si vyskúšal aj trénerskú prácu. Viedol viacero mužstiev. Začal vo Valladolide; nasledovala Zaragoza, ktorá s ním v ročníku 1963/64 dokráčala k štvrtému miestu v La Lige, potom prišla Murcia, opäť Valladolid, Logroñés, Hércules a Deportivo Ilicitano.